Brigita Schmögnerová sa obáva, že argumenty poslancov nepresvedčia.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Ministerka tvrdí, že jeho neschválenie by ohrozilo prijatie štátneho rozpočtu aj štart reformy verejnej správy.
Už v čase schvaľovania zákona vo vláde neexistovala jednoznačná podpora rušeniu štátnych fondov. Po kompromisoch s viacerými ministerstvami ostalo jediné, ktoré ani vo vláde zákon nepodporilo. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš nesúhlasil s termínom zrušenia jeho Štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva. Výhrady však trvajú aj k rušeniu fondu životného prostredia a fondu rozvoja bývania. Tie sú v súčasnosti podriadené ministerstvu životného prostredia, respektíve ministerstvu výstavby. Nespokojnosť troch ministerstiev sa sústredila najmä na prechod úverových aktivít fondov na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku (SZRB).
O politických a ekonomických súvislostiach zákona sme hovorili s ministerkou financií BRIGITOU SCHMÖGNEROVOU.
Zdá sa, že zákon o zrušení štátnych fondov vytvára politický problém. Myslíte si, že sa to môže odraziť pri hlasovaní o zákone v parlamente?
„Podľa mojich informácií viaceré poslanecké kluby uvažujú, že by tento zákon nepodporili. Je to pritom veľmi dôležitý krok v reforme riadenia verejných financií, ktorý má prispieť k zvýšeniu prehľadnosti a kontroly rozdeľovania verejných prostriedkov, k zníženiu administratívnych nákladov, odbúraniu podozrení z korupcie.“
Nakoľko vážne by bolo neprijatie tohto zákona?
„Vláda už schválila tento zákon, a preto je aj zakomponovaný do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002. V prípade, že by tento zákon neprešiel, museli by sme štátny rozpočet stiahnuť a upraviť. Ak by sme to nestihli do decembra, hrozilo by rozpočtové provizórium. To si nedokážem predstaviť, pretože od 1. januára prebieha prvá etapa reformy verejnej správy, ktorú potrebujeme prefinancovať, a v prípade rozpočtového provizória sa beží podľa rozpočtu z predchádzajúceho roku.“
Ministerstvá, ktoré mali alebo majú výhrady, protestujú najmä proti prevodu ich úverových aktivít na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Aká má byť jej úloha?
„Transformáciou SZRB sa vytvoria predpoklady na to, aby prevzala funkcie jednotlivých fondov, ktoré doteraz poskytovali úverové zdroje. Ide o Fond životného prostredia, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva. V budúcnosti má prevziať aj úverové aktivity Štátneho fondu rozvoja bývania. Zásadná zmena je v tom, že peniaze, ktorými bude disponovať ministerstvo, sa budú používať na bonifikáciu úrokov a na štátne záruky. Istinu zabezpečí SZRB, ktorá ju získa z trhu. Teda tým istým objemom peňazí ministerstva bude možné obslúžiť podstatne väčší počet subjektov, ak splnia požiadavky banky.“
V čom bude banka efektívnejšia ako fondy?
„Predpokladáme, že pri poskytovaní úverov bude ako riadna banka hľadieť na bonitu klienta. Pri vymáhaní pohľadávok bude používať bežné postupy, ktoré vládny úradník nevie a ani nemôže používať. Zdroje, ktoré sa vrátia do SZRB, sa budú používať na úverovú podporu projektov, ktoré preberie od štátnych fondov.“
Aké úspory má priniesť rušenie fondov?
Sú to úspory, ktoré sa nedajú celkom presne vyčísliť. Fondy si už nebudú požičiavať peniaze samy za nevýhodnejších podmienok ako štát. Ďalšie úspory vyplývajú z administratívnych nákladov pri správe fondov, pretože časť administratívnych pracovníkov prejde do ministerstiev a tí, ktorí nebudú potrební, odídu z rezortov. Od kontroly vynakladania peňazí tiež očakávame úspory, ktoré sa v tejto chvíli ťažko dajú vyčísliť.
Všetky funkcie fondov budú zachované, ale na rozdiel od súčasného riešenia pôjde o peniaze vynakladané priamo rezortmi pod kontrolou vlády. Ukazuje sa, že je to oveľa lacnejšie riešenie. Ak hľadáme spôsoby efektívnejšieho vynakladania verejných prostriedkov, tak toto je jedna z ciest.
JURAJ JAVORSKÝ
