edal to včera pre TASR podpredseda strany Miroslav Maxon.
Diskusia o počte volebných obvodov je podľa neho možná až po uzatvorení otázky vyšších územných celkov (VÚC). V prípade viacerých obvodov, ktoré by mali kopírovať územné rozdelenie krajiny, totiž pripadá do úvahy aj zmena volebného systému na väčšinový alebo kombinovaný. "Veľmi otvorene treba povedať, že z hľadiska kryštalizácie politických subjektov na Slovensku súčasný zákon predsa len vytvára isté predpoklady na to, aby sa počet politických strán významným spôsobom redukoval," konštatoval Maxon. Dodal, že má osobnú predstavu o počte šiestich až ôsmich subjektoch, ktoré by mali mať relevantný vplyv na budúci vývoj SR, pričom v rámci budúceho politického zápasu by si len vymieňali pozície. Podľa Maxona nie je pre SR optimálne preskupovanie síl v parlamente pred voľbami, ani vznik nových strán v medzivolebnom období.
Podpredseda HZDS sa domnieva, že v zákone mohol byť zakotvený väčší význam preferenčných hlasov ako imperatívum voliča, na druhej strane sa však môže stať, že politické subjekty by nemali dostatočne pokryté všetky odborné oblasti, ku ktorým zaujímajú stanoviská.
Slovenská národná strana bude podľa jej prvého podpredsedu Jaroslava Pašku akceptovať súčasný volebný zákon. Osobne však očakával, že vládna koalícia zasiahne do novelizácie tejto právnej úpravy, pretože viaceré ustanovenia v nej pripomienkovala. Paška sa domnieva, že utorkové rozhodnutie šéfov koaličných strán nemeniť dnešnú podobu zákona znamená, že aspoň jedno volebné obdobie ostane v platnosti súčasný stav. "Na zmenu volebného systému treba širšiu dohodu politických strán a do volieb je už málo času, aby sa takéto zmeny realizovali," poznamenal Paška.
Ak po systéme rozdelenia krajiny na VÚC sa budú v nich zvolení zástupcovia občanov vyjadrovať k regionálnym problémom, je namieste, aby v rámci celej krajiny existoval jeden volebný obvod, dodal prvý podpredseda SNS. Paška osobne podporuje zvýšenie významu preferenčných hlasov, pretože občania majú právo vybrať si nielen stranu, ale aj osobnosť, ktorá ich bude v parlamente zastupovať.
