a dnešnom stretnutí s ministrom školstva Milanom Ftáčnikom. "Niektoré akademické senáty nám odkazujú, že odmietajú zákon ako celok a považujú ho za nereparovateľný. Takýto dojem z dnešnej diskusie nevznikol," informoval Ftáčnik po stretnutí.
Podľa neho je spomínaný zákon vo všeobecnosti hodnotený pozitívne s tým, že sú vyslovované konkrétne vecné pripomienky k jeho zneniu. V zákone je viac problematických oblastí, ktoré si budú vyžadovať riešenie. Prvou z nich je otázka samosprávy vysokých škôl. Tu sú vyslovované obavy, že znenie návrhu zákona ohrozuje samosprávu a posilňuje postavenie exekutívy VŠ. Ftáčnik na margo toho povedal: "Budeme vnímať pozorne stanoviská k zachovaniu právomocí akademických senátov a nemáme s tým problém, aby sme niektoré úpravy v tomto smere uskutočnili".
Ďalšou citlivou otázkou je právna subjektivita vysokých škôl. Ftáčnik je za to, aby bola nastolená väčšia rovnováha medzi právomocami univerzity a právomocami fakúlt. Obavy z politického nominovania členov správnej rady VŠ sa vyriešia iným, precíznejším kreovaním správnej rady, konštatoval. Za vážnu považuje Ftáčnik pripomienku prezidenta rektorskej konferencie k väzbe zákona o VŠ na ďalšie právne normy - zákon o vede a technike, zákon o Agentúre pre podporu vedy a techniky a Zákona o Slovenskej akadémii vied. Ftáčnik v tejto súvislosti pripomenul, že požiadavka, aby tieto zákony boli vnímané ako jeden celok, má podporu aj zo strany ministerstva školstva. V oblasti vedy a techniky vidí Ftáčnik priestor pre diferenciáciu vysokých škôl, pričom by sa prostriedky na túto oblasť nemali rozdeľovať rezortne, ale takým spôsobom, aby sa presadili tí lepší. Ftáčnik nepovažuje za reálne, aby bolo v zákone o vysokých školách zakomponované, že vysoké školy dostanú istý objem prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorý je viazaný na určitú časť z hrubého domáceho produktu.
