Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, 28. október 1918, si pripomíname ako pamätný deň SR.
České a slovenské úsilia vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali počas prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo v tom čase na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národovcami z českých krajín. Túto česko-slovenskú (čs.)orientáciu, ktorej priekopníkom bol prvý prezident Česko-Slovenska Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politickí predstavitelia v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V júni až septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Česko-Slovenska zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Národnú radu česko-slovenskú (NRČS), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi NRČS boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný Národný výbor česko-slovenský (NVČS).
Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš štátom Dohody oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M. R. Štefánikom ako ministrom vojny. Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o čs. samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch čs. vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v Uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.
Pražská verejnosť sa 28. októbra 1918 oboznámila s obsahom nóty posledného rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho z predchádzajúceho dňa. Ešte v predvečer 28. októbra vydal pražský NVČS prvý zákon a manifestačné vyhlásenie o vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Autorom textu oboch dokumentov bol Alois Rašín. Za Slovensko ich podpísal Vavro Šrobár, ktorý sa tiež ako jediný reprezentant Slovenska zúčastnil na pamätnom zasadnutí NVČS. Na oslavu vzniku samostatného čs. štátu sa stal 28. október štátnym sviatkom - najprv Česko-Slovenska a v súčasnosti Českej republiky. Na Slovensku je 28. október vyhlásený ako pamätný deň SR na základe doplňujúceho zákona NR SR č. 285/1999 Z.z. z 2. novembra 1999.
