Bratislava 2. apríla (TASR) - Občania SR budú v sobotu v priamej voľbe rozhodovať o tom, kto sa stane tretím prezidentom v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Umožňuje im to zákon o spôsobe voľby prezidenta, ktorého prijatie bolo motivované obavou niektorých politických strán, že parlament nebude schopný vzhľadom na svoje zloženie zvoliť nástupcu prvého slovenského prezidenta Michala Kováča.
S iniciatívou prijať ústavný zákon o spôsobe voľby prezidenta prišli ešte v roku 1996 zástupcovia vtedajších opozičných strán - Modrej koalície, Maďarskej koalície a Sociálnodemokratickej strany. Ich návrh podporil aj vtedajší prezident, SDĽ sa k nemu stavala podobne ako vládne HZDS a SNS kriticky. Navrhovatelia chceli zabrániť tomu, aby po odchode Michala Kováča z funkcie prevzala časť prezidentských právomocí úradujúca vláda, pretože sa obávali ich zneužitia.
Rokovanie o návrhu zákona v parlamente však bolo prerušené. Vtedajšia opozícia preto navrhla, aby o spôsobe voľby hlavy štátu rozhodli občania v referende a začiatkom roku 1997 zorganizovala petičnú akciu, ktorej cieľom malo byť vypísanie takéhoto referenda. Na základe vôle viac ako pol milióna voličov prezident Kováč vyhlásil v marci 1997 druhé celoštátne referendum. Okrem otázky o priamej voľbe prezidenta sa v ňom mali voliči vyjadriť aj k otázkam súvisiacim so vstupom SR do NATO.
Vláda Vladimíra Mečiara sa ale koncom apríla 1997 obrátila na Ústavný súd SR s podnetom, v ktorom vyjadrila pochybnosť, či je otázka o priamej voľbe prezidenta v súlade s Ústavou SR. Ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu odporučila, aby nedal až do rozhodnutia ÚS SR pokyn na distribúciu lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dva dni pred konaním referenda okrem iného dospel k záveru, že prezident Kováč vyhlásil referendum o priamej voľbe hlavy štátu v rozpore so zákonom o spôsobe vykonania referenda, a tým aj v rozpore s ústavou.
Nakoniec teda občania v referende odpovedali na tri otázky týkajúce sa bezpečnostnej problematiky. Ústredná komisia pre referendum však v máji 1997 konštatovala, že referendum bolo zmarené, pretože voliči nemali k dispozícii právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami a na ministra vnútra podala trestné oznámenie. Ústavný súd vyniesol vo februári 1998 verdikt, že minister Krajči svojim konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.
Prezident Kováč vyhlásil nové referendum o priamej voľbe hlavy štátu na 19. apríla 1998. Mečiarova vláda, ktorá prevzala po jeho odchode z úradu časť prezidentových právomocí, však tento plebiscit zrušila.
V roku 1998 sa poslanci parlamentu ešte za vlády Vladimíra Mečiara pokúšali zvoliť hlavu štátu spolu päťkrát. O najvyšší ústavný post sa uchádzalo desať kandidátov, ani jeden z nich nezískal podporu dvojtretinovej väčšiny zákonodarného zboru.
Politické subjekty, ktoré v roku 1996 iniciovali priamu voľbu prezidenta, pripravili po úspechu v parlamentných voľbách na jeseň 1998 návrh zákona o priamej voľbe hlavy štátu. Národná rada ho schválila 18. marca 1999. V máji 1999 volili občania SR prezidenta prvýkrát už na základe tejto právnej normy.
