Bratislava 27. októbra (TASR) - V nedeľu 28. októbra sa začne zimný čas, pričom sa o tretej hodine stredoeurópskeho času vrátia hodiny na druhú hodinu rannú.
Myšlienka zmeny času, alebo tzv. času, ktorý by šetril denným svetlom, sa po prvý raz objavila v článku Benjamina Franklina z roku 1784. Kľúčovým argumentom pre striedanie časov v súčasnosti sú ekonomické dôvody. Odporcovia však poukazujú na poruchy spánku, únavu a s tým spojené rôzne telesné a psychické problémy.
V roku 1907 zaviedol Angličan William Willet posúvanie hodín o 80 minút na začiatku jarných a letných mesiacov a podobne späť do GMT (greenwichský stredný čas) na jeseň.
Dvojitý letný čas (2 hodiny odklonu od GMT) zaviedli v druhej svetovej vojne. Platil počas obdobia, v ktorom sa používal riadny letný čas tak, že počas leta bol čas odklonený od GMT o 2 hodiny a v zime o hodinu dopredu.
Na území našej krajiny letný a zimný čas po prvý raz zaviedli počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa zavádza každoročne. Až do roku 1995 trval šesť mesiacov. Od roku 1996, keď bola jeho dĺžka v Slovenskej republike zosúladená so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, bol predĺžený na sedem mesiacov.
Zmenu času používa väčšina členských štátov Európskej únie (EÚ), USA, Rusko a iné krajiny sveta.
Podľa poslednej 8. smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o úprave letného času sa letný čas používa medzi poslednou marcovou a októbrovou nedeľou.
