BRATISLAVA 4. apríla (SITA) - Počas celého pôstu pred Veľkou nocou, ale najmä v jeho posledných dňoch, si kresťanský svet intenzívnejšie pripomína Ježišovo utrpenie a smrť. Pre ľudovú zbožnosť týchto dní sú typické krížové cesty a pašiové hry.
Pri krížovej ceste veriaci rozjímajú o fyzických a duševných mukách Ježiša Krista. Miesta jeho utrpenia už od raného kresťanstva navštevovali pútnici z celého sveta. Tí, ktorí nemohli prísť osobne, si začali približovať krížovú cestu v rovnakých rozmeroch, ako je pôvodná v Jeruzaleme. Prvú krížovú cestu so súčasnými štrnástimi zastaveniami postavil po návrate zo Svätej zeme dominikán Alvarus. Pri týchto štrnástich zastaveniach si veriaci pripomínajú niektoré body Ježišovho utrpenia od odsúdenia na smrť, cez stretnutie s Matkou, pomoc Šimona Cyrenejského, ktorého vojaci prinútili niesť mu kríž, službu Veroniky, ktorá mu utrela zakrvavenú tvár, napomínanie plačúcich žien, vyzliekanie, pribíjanie na kríž a smrť až po pochovanie.
Neskôr sa krížové cesty stali doménou františkánov, ktorí od roku 1342 strážili Boží hrob. V roku 1686 udelil pápež Inocent XI. všetkým františkánskym kostolom možnosť získania takých istých odpustkov, ako pri púti na skutočnú Kalváriu. V roku 1746 povolil pápež Benedikt XIV. stavanie krížových ciest mimo kostola. Aj u nás sa zrodilo viacero tzv. Kalvárií, z ktorých najznámejšie sú v Levoči, v Nitre a v Banskej Štiavnici.
Umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista pripomínajú aj tzv. pašiové hry. Svoj pôvod majú v stredovekých mystériách a rozvíjali sa najmä v Nemecku. Dodnes sú najznámejšie hry v Oberammergau v Hornom Bavorsku. Konajú sa od roku 1634, keď sa obyvatelia tohto mestečka z vďačnosti za vyslobodenie od moru zaviazali sľubom, že každý desiaty rok usporiadajú hry na počesť Kristovho utrpenia. Pašiové hry trvali niekedy aj viac dní. Neskôr sa ich rozsah zredukoval na plochu bežných divadelných predstavení. V čase rekatolizácie ich horlivo šírili jezuiti, ktorí ich ako súčasť školského divadla využívali na výchovné ciele a výučbu latinčiny.
mt;te;zd