Bratislava 28. októbra (TASR) - Začiatkom novembra vyhlási pápež Ján Pavol II. na Námestí svätého Petra v Ríme prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča a rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku za blahoslavených. Gréckokatolícky biskup Gojdič bol jedným z trojice biskupov, ktorí boli prenasledovaní a odsúdení v rámci vykonštruovaných politických procesov v päťdesiatych rokoch.
Spolu s ním bol odsúdený aj biskup Ján Vojtaššák, proti ktorého blahorečeniu vlani protestovali Ústredný zväz židovských náboženských obcí aj skupina izraelských historikov. Ako dôvod uvádzali fakt, že počas vojnového slovenského štátu bol Vojtaššák námestníkom predsedu Štátnej rady, ktorá schválila deportácie slovenských Židov. Existujú tiež dôkazy o tom, že Vojtaššák sa postaral o deportáciu jedného zo židovských občanov svojej diecézy v Spišskom Podhradí a údajne Židov udával. Takéto prípady sa podľa izraelského vysokoškolského učiteľa Yashayahu A. Jelineka zatiaľ potvrdili dva.
V úplne inom postavení však boli ďalší slovenskí biskupi, vrátane Gojdiča, ktorí dokázateľne protestovali voči pripravovaným protižidovským opatreniam. "Biskupa Gojdiča vnímam veľmi pozitívne. Bol to jeden z tých, ktorí v najťažších časoch neváhali využiť svoje postavenie na pomoc Židom," povedal pre TASR riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Gojdič, podobne ako viacerí evanjelickí, pravoslávni a kalvínski kňazi pomohol viacerým Židom tak, že im poskytol úkryt, neváhal prekrstiť niekoľko osôb, ktorým vystavil falošné krstné listy, a tak ich zachránil pred deportáciami a istou smrťou, tvrdí Mešťan. Dodal, že úsilie gréckokatolíckej cirkvi o Gojdičovu beatifikáciu je preto legitímne a ani izraelskí historici voči nemu nenamietajú.
Politický proces, v ktorom boli traja slovenskí biskupi v roku 1951 obviňovaní z účasti na rozbití prvej Československej republiky v roku 1939 a pre svoje pôsobenie v období Slovenského štátu, bol súčasťou veľkej proticirkevnej kampane. Komunistický režim ju spustil bezprostredne po nástupe KSČ v Československu k moci. Jej konečným cieľom bolo odhaliť pred veriacimi a nižším duchovenstvom vysokú cirkevnú hierarchiu ako nepriateľa štátu a Vatikán ako nástroj amerického imperializmu. V prípade procesu s biskupmi išlo o tzv. monstrproces, to znamená, že jeho časti boli v rámci zastrašovania obyvateľstva vysielané naživo prostredníctvom rozhlasu či ampliónmi. Vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdili v januári 1951 troch biskupov zo zločinov vojenskej zrady, velezrady a vyzvedačstva, tretieho obvineného - biskupa Michala Buzalku odsúdili aj za úklady proti republike. Gojdičovi na súde pripísali aj aktívny protest proti snahe novej vlády zlikvidovať gréckokatolícku cirkev a preorientovanie gréckokatolíkov na pravoslávie. Vojtaššák dostal v roku 1951 24-ročný trest odňatia slobody, skonfiškovali mu majetku a dostal aj peňažný trest 500 000 korún, ostatných dvoch odsúdili na doživotie. Rovnako prišli o všetok majetok a mali zaplatiť pokutu 200 000 korún. Absolútne neefektívne bolo v roku 1953, teda po Stalinovej a Gottwaldovej smrti rozhodnutie o zmiernení trestov pre biskupov - 70-ročnému Buzalkovi a 67-ročnému Gojdičovi zmiernili trest z doživotného na 25-ročný.
