ážajú Česi Slovákov a Slováci Čechov. A to v žiadnych maličkostiach, ale v najpodstatnejších veciach pre budúcnosť oboch polovíc rozdeleného "súštátia" - pri vstupe do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
"Český prezident môže stokrát zariekavať Georgea W. Busha, že bez Slovenska v NATO bude bezpečnosť strednej Európy deravá ako ementál. Keď totiž dôjde na skutky, nemá Praha voči aliancii čisté svedomie," píše Palata.
Česká armáda je po vstupe republiky do aliancie pre NATO problémom. Sľuby, ktoré dala ČR aliancii pred prijatím, neplní, vysvetľuje Palata. V prvej skúške ohňom, teda pri začatí náletov NATO na Juhosláviu, mnohí českí politici po morálnej stránke zlyhali.
Nemožno sa potom čudovať, že aliancia nad svojím ďalším rozšírením poriadne rozmýšľa. Pokiaľ slovenský prezident horekuje nad tým, že jeho krajine NATO zvýšilo latku podmienok pre vstup, nemal by horekovať v Bruseli, ale v Prahe.
Aby sa to vyrovnalo, Slovensko výmenou za to ohrozuje vstup ČR do EÚ, minimálne ambíciu Česka byť v prvej skupine nových členov, doplňuje Palata. Napríklad už tým, že do značnej miery môže za jeden z veľkých českých problémov pri vstupe do únie - za ohromnú nelegálnu migráciu, ktorá ide zo Slovenska cez Česko do Nemecka.
Bratislava pritom požaduje na hranici s Českou republikou čo najvoľnejší režim. Zabúda však pritom na to, že pre jeho udržanie musí jednoducho ustrážiť svoje hranice s ostatnými štátmi.
V jednom ani druhom prípade nepomôžu veľké slová, ale činy. Inak to dopadne zle - my nepôjdeme do únie a Slováci do NATO, uzatvára Palata.
