BRATISLAVA 9. apríla (SITA) – Veľkonočnou nedeľou vrcholí Veľký týždeň aj celý 40-dňový pôst. Fialovú farbu nahrádza v kostoloch slávnostná biela, zvonia zvony, hrá organ a spieva sa Aleluja. Keďže sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista je najväčším kresťanským sviatkom, slávi sa celú oktávu, čiže osem dní až do nasledujúcej nedele. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní až do Turíc, sviatku zoslania Ducha Svätého. V tomto období horí v kostoloch veľkonočná svieca paškál, ktorá symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista.
Uvoľnenie po dlhom pôste vyjadruje aj bohatý jedálny lístok Veľkonočnej nedele. Slávnostné jedlá, ktoré sa na východnom Slovensku nazývajú aj pascha, nosili ľudia na posvätenie do kostola. Posviacka týchto Božích darov mala zabezpečiť aj to, aby výdatné jedlá ľuďom po pôste nezaškodili. Patrilo medzi ne najmä mäso, predovšetkým údené, vajcia a tradičný veľkonočný koláč, tiež nazývaný pascha. Tento koláč sa podľa tradície nesmel jesť mimo stola, lebo by úrodu zničilo krupobitie. Rodinní príslušníci si kúsky z neho vymieňali na znak súdržnosti. Na raňajky sa v mnohých dedinách jedáva praženica s mladými žihľavovými lístkami. Hlavným chodom na obed bývala jahňacina, symbol židovskej Paschy, na ktorú kresťanská Veľká noc nadväzuje. Baránok pripomínal Židom vyslobodenie z egyptského zajatia a kresťania tento symbol prevzali.
