Integrácia ale nie je o diktáte bruselských byrokratov, hovorí francúzsky politológ Jacques Rupnik. „Deväťdesiatpäť percent z toho, čo sa vyžaduje na vstup do Európskej únie, sa nerobí preto, aby sa niekto zapáčil Bruselu. Robíte to pre seba, pretože chcete byť normálnou, civilizovanou krajinou, ktorá patrí do Európy,“ povedal. Smernice, normy, nariadenia smerujú k zavedeniu skutočne právneho štátu, fungujúcej štátnej správy, súdnictva, zachovaniu životného prostredia, k vytvoreniu štandardných podmienok pre investorov.
Premiér Mikuláš Dzurinda si minulý týždeň v rámci Jesenného fóra 2001 vypočul aj kritiku na to, že hoci formálne vstup Slovenska do európskych štruktúr podporuje väčšina obyvateľstva, vláda nedostatočne zdôrazňuje konkrétne výhody.
Podľa Rupnika je nesprávne vyčleňovať integráciu ako záležitosť zahraničnej politiky: „Diskusia o integrácii by sa nemala chápať ako zahraničná politika, ale ako domáca úloha. Toto by mal zdôrazňovať premiér a celá vláda - Európa ako domáca úloha.“
Európska únia a NATO sú podľa Rupnika, ktorý sa roky venuje pomerom v strednej a východnej Európe, jediným rozumným riešením pre budúcnosť Slovenska. „Slovenský historik Lipták kedysi povedal, že Slovensko nie je križovatkou, ale hranicou. Je na pomedzí. Keď ste na pomedzí, máte niekedy pokušenie uvažovať, ktorým smerom sa vydať. Mnohí sa dlho pozerali smerom na východ. Táto cesta sklamala po roku 1989. Samozrejme, dá sa vždy uvažovať o slovenskej neutralite alebo niečom takom, ale nevidím to ako presvedčivú alternatívu. Možno to je alternatíva pre krajiny, ako je Nórsko, ktoré má naftu, alebo Švajčiarsko, ktoré má veľké banky. Slovensko nemá ani veľké banky, ani naftu. Vrelo by som odporúčal, držať sa tej perspektívy, ktorá bola veľmi úspešná pre všetky krajiny, ktoré doteraz vsúpili do únie. Pamätám, sa kde bolo Írsko, Španielsko, Portugalsko pred dvadsiatimi rokmi. Toto je model aj pre Slovensko,“ povedal Rupnik.
(mar)
