Bratislava 10. apríla (TASR) - Dnešná Biela sobota, posledný deň Veľkonočného trojdnia, je pre katolíkov spomienkou na Krista v hrobe, ale aj sviatkom zmŕtvychvstania Božieho Syna. Kým počas dňa si veriaci pripomínajú odpočinok Kristovho tela v hrobe, vo večerných hodinách sa už radujú z jeho víťazstva nad smrťou.
Na Bielu sobotu večer po západe slnka sa v katolíckych kostoloch slávi Veľkonočná vigília (bdenie). Počas Veľkonočnej vigílie - noci pred Veľkonočnou nedeľou - cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od Zeleného štvrtka mlčali. Pôvodne bola Veľkonočná vigília liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
V súčasnosti sú pobožnosti skrátené. Obrady sa začínajú posvätením zapáleného ohňa a veľkonočnej sviece, postupne sa zapaľujú sviece, ktoré prinesú veriaci a rozžínajú svetlá ako symbol zmŕtvychvstalého Krista. Nasledujú čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Potom zaznie slávnostné Gloria za sprievodu organa a zvonov.
Súčasťou obradov Vekonočnej vigílie je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov. Vo viacerých chrámoch sa v tento deň vykonáva krst dospelých osôb. Nasleduje svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnosť vzkriesenia. Po 40-dňovej prestávke zaznie opäť víťazný spev Aleluja.
Oslava zmŕtvychvstalého Krista pokračuje na Veľkonočnú nedeľu, kedy sa vo všetkých kostoloch konajú slávnostné omše.
V pravoslávnych chrámoch začína na Veľkú Svätú sobotu o polnoci slávnostná paschálna utiereň a následne v nedeľu predpoludním sa koná slávnostná liturgia na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania.
V evanjelických kostoloch sa na Bielu sobotu väčšinou nekonajú služby Božie. Je to prípravný deň pred Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom.
