Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením najstarších a najväčších kresťanských sviatkov. V kresťanských chrámoch sa konajú slávnostné bohoslužby, veriaci spolu s biskupmi a kňazmi sa radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
Aj na Veľkonočný pondelok sa konajú bohoslužby na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Tento deň sa zvykne nazývať i "Pondelkom Baránka" na pamiatku toho, čo sa udialo počas prvého dňa po sobote. Vtedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. "Neľakajte sa", povedal im anjel a dodal: "Vstal z mŕtvych, niet ho tu. Choďte a povedzte to jeho učeníkom".
Posledný deň veľkonočných sviatkov je známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok a zajačikov. Tieto zvyky však nemajú kresťanský pôvod.
