Bratislava 29. októbra (TASR) - Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 je 30. október - Výročie Deklarácie slovenského národa - pamätným dňom SR.
Nezávisle od udalostí spred dvoch dní v Prahe - vzniku Československej republiky, o ktorých sa na Slovensku vlastne nič nevedelo, zišlo sa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine deklaračné zhromaždenie. Vyše 200 zástupcov z takmer všetkých oblastí Slovenska sa zišlo na predporade, aby spoločne zvažovali niektoré hľadiská pripravovanej deklarácie, najmä stupeň jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu. Účastníci predporady sa zhodli na upravenom znení, ktoré predložil Samuel Zoch. Na slávnostnom zasadnutí Andrej Hlinka vyzval slovenský národ na jednotu a svornosť.
Zhromaždenie ustanovilo 20-člennú Slovenskú národnú radu a jej 12-členný výkonný výbor. V jej mene prijalo zhromaždenie Deklaráciu slovenského národa, známu viac pod názvom Martinská deklarácia, ktorú predniesol S. Zoch. Deklarácia odmietla právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa. Vyhlásila Slovenskú národnú radu za jeho jediného oprávneného zástupcu a žiadala preň sebaurčovacie právo na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzavretie okamžitého mieru. Celý jej obsah vyjadroval myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne zrušila zväzok Slovenska s Uhorskom a utvárala a potvrdzovala nový zväzok s českým národom. Stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.
Vo večerných hodinách sa členovia výkonného výboru dozvedeli, že Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo a v Prahe vyhlásili Československú republiku. Nové fakty sa odzrkadlili v pôvodnom texte deklarácie, najmä to, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona.
Deň po vyhlásení deklarácie rokoval Výkonný výbor SNR o úprave správy na Slovensku.
