Bratislava 14. apríla (TASR) - Novinár a jeho zdroj informácií musí byť krytý pred dotknutým subjektom, ale aj zákonným postihom za jeho utajenie. Tento stav je v demokratickom svete riešený príslušnou judikatúrou a má veľmi blízko k ochrane mlčanlivosti ako je to napríklad pri štátnom, služobnom, bankovom alebo obchodnom tajomstvo.
Tvrdí to v porovnávacej štúdii o trestnoprávnej ochrane dôverných novinárskych informácií Marek Mihálik z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky UK v Bratislave. Vo svete akceptované verzie mediálnych zákonov jednoznačne uvádzajú, že novinár má právo nezverejniť zdroj svojich informácií, nie je to však jeho povinnosť, čím sa chráni voľný tok informácií a vyzdvihuje zodpovednosť prevádzkovateľa, šéfredaktora a novinárov za ich zverejnenie.
Priznanie redakčného tajomstva odštartovala v Nemecku aféra smrti hotelového poslíčka v roku 1948, keď novinár odmietol zverejniť meno informátora - policajta o nedôslednostiach vo vyšetrovaní. Kampaň médií si vynútila prijať zákon umožňujúci uplatniť právo odmietnuť vypovedať, ak sa súdy pýtajú na meno autora článku alebo informátora.
V USA je situácia mierne odlišná, pretože použitie predvolania novinára na vynútenie výpovede koliduje s 1. dodatkom Ústavy USA. Ten zakazuje Kongresu vydávať zákony obmedzujúce slobodu slova a tlače. Podľa rozhodnutiu tamojšieho najvyššieho súdu novinári nemôžu odmietnuť vypovedať, ak boli svedkami trestnej činnosti.
V Poľsku sa podľa Mihálikovej štúdie uplatňuje povinnosť novinárov zachovať v tajnosti zdroj informácií a záujmy tretích osôb, na druhej strane má možnosť so súhlasom dotknutého údaje zverejniť. Novinári nemôžu odoprieť pred súdom vypovedať, ak ich tento oslobodí od povinnosti mlčanlivosti.
Taliansko má vo svojom Trestnom poriadku uvedený aj paragraf o Tajomstve z povolania, pričom sa popri kňazoch, advokátoch, lekároch a bankároch vzťahuje aj na novinárov z povolania. Nevylučuje sa však ich oznamovacia povinnosť voči súdnym orgánom.
Podoba slovenského mediálneho zákona sa iba tvorí, bude však určite rešpektovať článok 26 ods. 2 Ústavy SR zaručujúci novinárom slobodne vyhľadávať informácie. Konštantou slobody prejavu musí však byť redakčné tajomstvo, čo naznačujú aj odporúčania Výboru ministrov RE členským štátom, ktoré od 1. mája budú záväzné aj pre Slovenskú republiku, konštatuje vo svoje štúdii Mihálik.
