Bratislava 14. apríla (TASR) - Politológovia a analytici sa líšia v odhade výšky volebnej účasti, pri ktorej by mal prezidentský kandidát Ivan Gašparovič šancu uspieť v súboji o prezidentské kreslo s Vladimírom Mečiarom. Gašparovičove víťazstvo spájajú s účasťou od 40 do 60 percent.
"Ak by sa dala očakávať taká účasť, aká bola na predchádzajúcom kole, tak to môže veľmi výrazne posilniť šance Gašparoviča," povedal politológ Miroslav Kusý z Univerzity Komenského. Otázka podľa neho znie, kto z tých voličov, ktorí nevolili ani jedného z postupujúcich kandidátov, príde 17. apríla podporiť Gašparoviča. "Mečiarovi pravdepodobne zostanú tie hlasy, ktoré mal. Gašparovičovi zostanú určite tie, ktoré mal, otázka je, čo mu môže pribudnúť. To sú všetci tí, ktorí budú voliť menšie zlo," uviedol s tým, že "hlasy, ktoré môžu pribúdať, budú skôr pribúdať Gašparovičovi než Mečiarovi".
Politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) odhaduje šance Gašparoviča až pri účasti 55 až 60 percent. "Za predpokladu, že dokáže osloviť aj podstatnú časť tých voličov, ktorá sa zúčastnila na prvom kole plus ešte ďalší voliči, čiže tí, ktorí by pravdepodobne podporili Eduarda Kukana v prvom kole, ale nešli, pretože boli presvedčení, že sa dostane do druhého kola," konštatoval. Domnieva sa, že účasť musí byť rozhodne väčšia ako v prvom kole a musia prísť k urnám aj ľudia, ktorí 3. apríla ostali doma. "Ak by mal mať Gašparovič reálne šancu na úspech, tak by mal získať asi najmenej 700 tisíc hlasov, možnože aj viac," povedal.
Pavel Haulík z agentúry MVK si zase myslí, že Gašparovič by mal vyhrať, ak by sa na druhom kole hlavy štátu zúčastnilo nad 40 percent voličov. Pri účasti od 35 do 40 percent sú podľa neho šance pol na pol a pri menej ako 35-percentnej účasti predpokladá víťazstvo Mečiara. Myslí si, že líder ĽS-HZDS má ohraničený okruh svojich podporovateľov, pričom väčšina z nich už bola na prvom kole. "Z tých, ktorí ho v prvom kole nevolili, do značnej miery on odrádza, nepriťahuje. Má malú šancu zvýšiť počet tých, ktorí zaňho hlasovali," spresnil. Gašparovič síce podľa neho nie je na tom o nič lepšie, no stále je vnímaný u väčšiny tých, ktorí nepodporili Mečiara, ako menšie zlo.
Aby sa stal prezidentom Gašparovič, účasť v druhom kole volieb by musela byť podľa politologičky Sone Szomolányiovej z Univerzity Komenského podstatne vyššia než bola v prvom kole. "Bolo by to možné aj pri tej istej účasti, ak by veľká časť voličov Kukana podporila Gašparoviča," dodala. Myslí si, že kto nechce Mečiara za prezidenta, má ísť k voľbám.
Marián Velšic z IVO odhaduje účasť potrebnú pre zvolenie Gašparoviča cez 50 percent. Pripomenul, že rozdiel medzi postupujúcimi kandidátmi bol v prvom kole vyše 200 tisíc hlasov. "Tak v druhom kole by sa muselo zúčastniť minimálne toľko isto ľudí plus dvesto tisíc hlasov navyše, aby vyhral Gašparovič," dodal. Mečiar má podľa neho disciplinovaný elektorát, ktorý sa zvykne zúčastniť na voľbách do nohy. "Problém je v tom, že Mečiar má elektorát obmedzený na svoju politickú stranu a nedá sa predpokladať, že ho pôjdu voliť voliči iných politických strán, prípadne ľudia, ktorí sa nezvyknú na voľbách zúčastňovať," skonštatoval. Gašparovič má podľa neho pozíciu lepšiu v tom, že ho môžu podporiť aj priaznivci iných politických strán, avšak ich účasť v druhom kole nie je vôbec istá, povedal.
Jozef Majchrák z IVO si hranicu účasti potrebnú na úspech Gašparoviča netrúfa odhadnúť. Povedal len, že vyššia účasť nahráva predsedovi HZD. Oľga Gyárfášová z IVO si tiež netrúfa odhadnúť túto hranicu. Uviedla, že Gašparovič musí na zvolenie niekde získať ešte vyše 200 tisíc hlasov.
