Štatistiky Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) uvádzajú, že minulý rok bol šiestym najteplejším od roku 1871.
Teplotným scenárom pre naše územie vôbec nezodpovedal pomer výrazne teplejších mesiacov od mája do augusta v porovnaní s mesiacmi chladného polroka. Na zrážky podnormálny rok 2003 spolu s vysokými teplotami vzduchu spôsobil najvýraznejšie meteorologické sucho v ére prístrojových meraní na Slovensku.
Od mája nastúpila štvormesačná extrémne teplá sezóna. Už v máji boli najmä na východnom a južnom Slovensku prekročené teplotné rekordy. Tento mesiac sa tak stal najteplejším od roku 1961.
Prekračovanie rekordov pokračovalo aj v júni. Extrémne teplo bolo na západe a v časti stredného Slovenska. V týchto končinách prekročili teploty hodnoty až z roku 1881. Absolútne maximá dosiahla napríklad Bratislava (35 stupňov Celzia) a Hurbanovo (35,3 stupňov Celzia), avšak nedosiahli rekordy z roku 2000. V ostatných končinách sa teploty pohybovali v rozmedzí od 30 do 34 stupäov Celzia.
Počet letných dní prekonal roky 1992 a 2002 o 20, inde o 15 alebo 10 dní. Počet tropických dní bol prekonaný na juhozápade o 20 dní. Zanechal za sebou roky 1992, 1994, 2000 a 2002. Teplotne pod normálom zostali len mesiace február a október.
Deficit zrážok bol charakteristický pre celý rok 2003. Normálny stav meteorológovia zaznamenali len v januári a v októbri. V niektorých regiónoch ešte aj v máji a júli.
Výsledkom boli extrémne nízke ročné úhrny zrážok v istých častiach západného a južnej polovici stredného Slovenska, napríklad v Skalici 335 mm, Hurbanove 333 mm, Štúrove 296 mm, Nitre 344 mm, Banskej Štiavnici 492 mm. Na juhu krajiny zaregistrovali v roku 2003 ročné úhrny zrážok pod hranicou 300 mm.
Podľa hodnotenia pracovníkov SHMÚ dlhotrvajúci nedostatok zrážok a sucho boli pre prírodné podmienky Slovenska dosť netradičné a tak citeľné. Bilancia ročných úhrnov bola najhoršia na západe a juhozápade, kde sa hodnoty pohybovali medzi piatimi najnižšími ročnými úhrnmi zrážok od začiatku 20. storočia.
ad rč
