BRATISLAVA (SITA) - Novým slovenským prezidentom sa stal Ivan Gašparovič. V druhom kole prezidentských volieb ho podporilo 1 079 592 voličov. Za Vladimíra Mečiara hlasovalo 722 368 občanov. V percentách získala nová hlava štátu 59,91 percentnú podporu a jeho protikandidát 40,09 percentnú podporu z platných hlasov. Informoval o tom člen Ústrednej volebnej komisie Juraj Horváth.
Gašparovič sa ujme funkcie 15. júna napoludnie
Nový slovenský prezident Ivan Gašparovič by sa mal funkcie ujať napoludnie 15. júna, teda v deň, keď uplynie mandát súčasného prezidenta Rudolfa Schustera. Stanovuje to Ústava SR. Pôsobenie nového prezidenta sa začne zložením sľubu pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR. Sídlo hlavy štátu je v centre Bratislavy, v niekdajšom letnom sídle grófa Antona Grassalkoviča zo 60. rokov 18. storočia. Šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar plánoval v prípade svojho zvolenia premiestniť sídlo úradu na Bratislavský hrad, Ivan Gašparovič tvrdí, že súčasné sídlo v bývalom Pionierskom paláci je dostačujúce. Palác stráži čestná stráž, ktorá vykonáva pri osobitných príležitostiach vojenské pocty. Príslušníci Čestnej stráže prezidenta nosia pri výkone služby osobitnú rovnošatu, podobnú uniforme slovenských dobrovoľníkov z rokov 1848-49. Podmienkou na prijatie do tohto útvaru je príjemný vzhľad, športová postava, výška 183 - 187 cm, tvár bez kozmetických nedostatkov, dobrý zdravotný stav a morálna bezúhonnosť. Ako rezidencia hlavy štátu slúži od roku 2001 vila na Slavíne. Kancelária prezidenta SR ju kúpila za 36 miliónov korún od Východoslovenských železiarní. Okrem nej má prezident počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať účastnícku telefónnu stanicu a služobné motorové vozidlo. Plat prezidenta republiky predstavuje štvornásobok platu poslanca Národnej rady SR, ktorý poberá trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Aktuálne je to okolo 190 tisíc korún. Okrem toho mu patria aj mesačné paušálne náhrady vo výške 40 tisíc korún. Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť ani členom orgánu právnickej osoby, ktorá podniká. Pri rôznych oficiálnych príležitostiach asistuje prezidentovi aj jeho manželka - prvá dáma. Sprevádza hlavu štátu na zahraničných cestách, ale aj na rôznych podujatiach doma. Popri reprezentácii sa obyčajne sústreďuje na charitatívne aktivity. Jej postavenie a úlohy nevymedzuje žiadny zákon. Na označenie svojho trvalého alebo dočasného sídla a ako symbol svojej funkcie používa hlava štátu štandardu. Má podobu červeného štvorca s modrým trojvrším, na ktorom je biely dvojitý kríž. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je strieborná, strieborná linka lemuje červený štvorec aj celú štandardu. Aktivity prezidenta po odbornej, organizačnej a materiálno-technickej stránke zabezpečuje Kancelária prezidenta (KP) SR. Momentálne má 81 zamestnancov, jej rozpočet na tento rok je 108 756 tisíc korún. Okrem sídla v Bratislave k nej patria dve regionálne pracoviská v Košiciach a v Banskej Bystrici. Prezident má po ukončení svojho mandátu nárok na doživotnú rentu 30 tisíc korún, ktoré podliehajú zdaneniu, ale nevalorizujú sa. Okrem toho má k dispozícii ochranku, auto s vodičom a "technické zabezpečenie bytu". Ostáva mu aj diplomatický pas, na rozdiel od poslancov ale nedostáva odstupné. Bývalej hlave štát patrí podľa diplomatického protokolu doživotne aj titul "prezident". Prezident reprezentuje krajinu v zmysle Ústavy SR navonok a dovnútra a zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Medzi jeho najvýznamnejšie kompetencie patrí zvolávanie ustanovujúcej schôdze NR SR, možnosť rozpustiť parlament, podpisovanie a vetovanie zákonov a vyhlasovanie referenda. Má tiež právo podávať Národnej rade správy o stave republiky, odpustiť alebo zmierniť tresty uložené súdmi v trestnom konaní, prípadne zahladiť odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Na základe rozhodnutia parlamentu môže vypovedať vojnu a uzavrieť mier. Na návrh vlády môže hlava štátu nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový alebo výnimočný stav a ich skončenie. Prezident sa môže svojej funkcie kedykoľvek vzdať. Svoje rozhodnutie v takomto prípade oznámi predsedovi Ústavného súdu SR. Hlavu štátu možno z funkcie odvolať v ľudovom hlasovaní, ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ľudové hlasovanie vyhlasuje šéf NR SR na základe uznesenia parlamentu, ktoré prijme najmenej trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak sa prezidenta nepodarí odvolať, rozpustí Národnú radu SR. Hlavu štátu možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva parlament na ÚS SR. Ak ÚS prezidenta odsúdi, hlava štátu príde o funkciu prezidenta a už do nej nemôže byť zvolená. Nový prezident bude v poradí tretím prezidentom SR, po Michalovi Kováčovi (1993-1998) a Rudolfovi Schusterovi (1999-2004). V spoločnom štáte s Českou republikou mali Slováci spolu deväť prezidentov - Tomáša Garrigua Masaryka, Edvarda Beneša, Emila Háchu (iba niekoľko hodín 14. marca 1939), Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, Antonína Novotného, Ludvíka Svobodu, Gustáva Husáka a Václava Havla.Autor: SITA 2004TASR 2004
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
