Bratislava 18. apríla (TASR) - Prezident je podľa Ústavy SR hlavou štátu, ktorá krajinu reprezentuje dovnútra aj navonok. Medzi jeho najvýznamnejšie kompetencie patrí možnosť vetovať zákony, udeliť milosť, má právo rozpustiť za určitých okolností parlament a podávať Správy o stave republiky pred plénom Národnej rady SR. Pri vykonávaní svojho úradu sa musí v zmysle základného zákona štátu riadiť svojím svedomím a presvedčením a nesmie byť viazaný žiadnymi príkazmi.
Parlament môže najvyšší ústavný činiteľ rozpustiť v štyroch prípadoch. Ak do šiestich mesiacov od vymenovania novej vlády neschvália poslanci jej programové vyhlásenie, ak NR SR nie je dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadnutie nebolo prerušené, ak sa poslanci za tri mesiace nedokážu uzniesť na vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR spojí vyslovenie dôvery, alebo vtedy, ak prebehne v krajine neúspešné všeľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta.
Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady, vymenúva a odvoláva členov vlády. Od kabinetu a jeho členov môže vyžadovať informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Je tiež posledným článkom pri prijímaní legislatívy - posudzuje zákony prijaté v parlamente, ktoré môže vrátiť s pripomienkami na prerokovanie plénu. Môže odpustiť alebo zmierniť trest uložený obvinenému v súdnom konaní, prípadne zahladiť odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Udelenie amnestie však musí odobriť aj premiér alebo ním poverený minister.
Hlava štátu je podľa slovenskej ústavy aj hlavným veliteľom ozbrojených síl. Na základe rozhodnutia parlamentu môže vypovedať vojnu a na návrh vlády môže nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový alebo výnimočný stav. Dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, pričom ich dojednávanie môže preniesť na vládu, ako to urobili obaja predchodcovia novozvoleného prezidenta.
Ústava prezidentovi nedovoľuje, aby vykonával aj inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť. Nesmie byť ani členom orgánu právnickej osoby, ktorá podniká.
V kompetencii prezidenta je aj prijímanie, poverovanie a odvolávanie veľvyslancov, podpisovanie zákonov a vyhlasovanie referenda. Právom slovenského prezidenta je tiež vymenúvať a odvolávať predsedu a členov vlády, vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR, sudcov tohto súdu, takisto predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR a ďalších sudcov uvedeného súdu, generálneho prokurátora, troch členov Súdnej rady SR a menovať a povyšovať generálov.
Priamo zvoleného prezidenta možno podľa ústavy odvolať ešte pred skončením volebného obdobia. V referende sa však za túto možnosť musí vyjadriť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ak sa ho nepodarí odvolať, rozpustí prezident do 30 dní od vyhlásenia výsledkov plebiscitu parlament. Prezidentovi tak začína plynúť nové volebné obdobie a predseda NR SR musí vyhlásiť nové voľby. Trestne stíhať ho možno len v prípade, ak úmyselne poruší ústavu alebo ak sa dopustí vlastizrady. O podaní žaloby na hlavu štátu rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Ústava ďalej hovorí, že ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd SR oznámi, že miesto sa uvoľnilo a jeho funkčné obdobie sa skončí. Funkcie sa môže prezident kedykoľvek vzdať.
