BRATISLAVA 18. apríla (SITA) - Slováci nedopustili návrat k moci niekdajšieho nacionalistického premiéra Vladimíra Mečiara a v sobotňajších prezidentských voľbách si zvolili umiernenejšieho Ivana Gašparoviča, ktorý sa hlavou štátu stane po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ). Píše v nedeľu na svojej internetovej stránke britský denník Financial Times. Ústredná volebná komisia v nedeľu oznámila, že podľa oficiálnych výsledkov Gašparovič, bývalý Mečiarov politický spojenec, získal v sobotňajších voľbách 59,91 percenta hlasov.
Mnohí Slováci vnímali hlasovanie ako voľbu menšieho zla. Západ odsúdil Mečiara za jeho nedemokratické vládnutie v polovici 90. rokov. Počas päťročného funkčného obdobia bude stredovo-ľavicový, 63-ročný Gašparovič na čele krajiny po jej májovom vstupe do európskeho bloku spolu s ďalšími deviatimi hlavne postkomunistickými krajinami.
Veľká časť predvolebnej kampane Gašparoviča bola založená na kritike súčasnej stredo-pravicovej vlády a jej reforiem. Jeho vyjadrenia o tom, čo považuje za dôležité v prípade svojho zvolenia, boli skôr vágne. Prezident má v krajine symbolickú pozíciu, avšak s právom vetovať môže spôsobovať problémy vláde snažiacej sa o realizáciu reforiem inšpirovaných EÚ.
Gašparovič po svojom zvolení prisľúbil, že sa bude snažiť nájsť spoločnú pôdu so stredo-pravicovou vládou premiéra Mikuláša Dzurindu a povedal, že si želá hladkú integráciu Slovenska do EÚ. "Spolupráca s premiérom Mikulášom Dzurindom a predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským nebola vždy jednoduchá, ale kvôli Slovákom potrebujeme spolupracovať tak, aby tieto vzťahy boli správne a korektné," cituje britský denník Gašparoviča. Noviny dodávajú, že finančný trh sa pripravil na Mečiarovo víťazstvo a podľa analytikov výsledok volieb mal ľahko pozitívny vplyv na menu v krátkodobom výhľade.
Nový prezident SR sa úradu hlavy štátu ujme v polovici júna, na ktorom nahradí súčasného najvyššieho predstaviteľa krajiny Rudolfa Schustera. Bude však potrebné vyvrátiť obavy diplomatov, ktorí počas vlády Mečiara odsunuli Slovensko na vedľajšiu koľaj a na strane ktorého bol Gašparovič pôsobiaci vo funkcii predsedu parlamentu, týkajúce sa ďalšieho vývoja v SR vstupujúceho do EÚ a ktorá sa minulý mesiac stala členom NATO.
"Voľby sú zvyčajne vnútornou záležitosťou a voliči mali možnosť férovej a demokratickej voľby. Uvidíme, ako bude Gašparovič pristupovať k európskej integrácii, ale verím a dúfam, že nebude problémom," povedal nemenovaný západný diplomat.
Mečiar, kedysi politický vydedenec na západe, veril, že presvedčí voličov, že je iný človek, múdrejší a menej útočný. Zdá sa však, že voliči neuverili jeho prerodu, a hlasovali za Gašparoviča napriek jeho komunistickej minulosti a úzkej spolupráci s Mečiarovou vládou. Voľby boli zároveň úderom pre Dzurindovu štvorstrannú vládnu koalíciu. Gašparovič, ktorého podporila populistická opozičná strana Smer Roberta Fica, vytlačil v prvom kole ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana.
"Nemyslím si, že výsledok spôsobí nejakú mimoriadnu zmenu v tom, ako koalícia vládne. Gašparovič sa bude snažiť vplývať na legislatívny proces, ale nebude ho kontrolovať," povedal sociológ Pavel Haulík, politický analytik agentúry MVK pre prieskum verejnej mienky. "Teraz však bude pre koalíciu kľúčové, aby doriešila svoje vnútorné problémy a bola jednotnejšia, aby Ficova strana nezískala vedenie," dodal. Ako na záver píše britský denník, nezhody v koalícii stáli vládu väčšinu v parlamente a spomalili proces prijímania reforiem. Vyvolávajú tiež medzi analytikmi obavy, že vláda nedokáže byť súdržná až do konca svojho funkčného obdobia na jeseň 2006.
