Slováci si zvolili za svojho prezidenta nacionalistického populistu s nábehom na populistickú rétoriku. Rozhodujúce pri voľbách však bolo, že sa jasne rozlúčili so symbolickou postavou východoeurópskeho populizmu, komentuje výsledky prezidentských volieb na Slovensku a víťazstvo Ivana Gašparoviča dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard.
Nech Ivan Gašparovič povedal alebo urobil v uplynulých rokoch čokoľvek, hlavná vec je, že nie je Vladimírom Mečiarom, dopĺňa Der Standard.
Tvrdá voľba medzi dvoma zlami sa stala v novom členskom štáte Európskej únie - podobne ako najnovšie nevydarené referendum o predčasných voľbách - signálom pre rozumnú politiku, píše denník, ktorý súčasne uznáva, že populizmus nie je len slovenskou špecialitou, ale prejavuje sa aj v iných postkomunistických krajinách a nie je vonkoncom zriedkavý ani na Západe, napríklad v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, či v Taliansku.
Ďalší rakúsky denník - konzervatívna Die Presse - venuje prezidentským voľbám na Slovensku redakčný úvodník pod názvom: Slovenské volebné divadlo: doba ľadová na jar neprišla.
Podľa Die Presse malo druhé kolo volieb slovenského prezidenta jedného víťaza a troch porazených. Víťazom sa stal Ivan Gašparovič, porazeným číslo jeden je Vladimír Mečiar, ktorého politický návrat jasne odmietla väčšina voličov.
Za porazených číslo dva označujú noviny slovenských demoskopov. Vo svojich prieskumov v prvom kole volieb sa totiž natoľko minuli, že pred druhým kolom radšej nijaké výsledky prieskumov neuverejnili. Mečiarovmu návratu zabránili predovšetkým voliči v Bratislave, ktorí ho jednoducho na čele štátu nechceli.
Porazeným číslo tri je súčasná štvrokoalícia premiéra Mikuláša Dzurindu, konštatuje ďalej Die Presse.
Rozhádaná kopa sa najskôr nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi, neskôr sa jej kandidát nedostal do druhého kola volieb. A v závere nedokázala presadiť ani svojho tajného "favorita" Mečiara - od neho totiž mohla očakávať menší "protivietor" ako od Gašparoviča, ktorý je spojený s opozičným ľavicovým populistom Róbertom Ficom.
Je nesporné, že Dzurindova vláda sa môže pochváliť radom odvážnych reforiem, pokračuje denník.
Hospodársky boom sa však sústreďuje predovšetkým do Bratislavy a okolia, ostatné, už aj tak slabšie vyvinuté časti krajiny zaostávajú a priepasť je čoraz väčšia, dodáva v závere Die Presse.
Voľba Ivana Gašparoviča za prezidenta predstavuje vážnu záťaž pre konzervatívno-liberálnu vládnu v Bratislave, konštatuje vo svojom dnešnom vydaní aj nemecký mienkotvorný denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Premiér Dzurinda a jeho koaliční partneri sa nedokázali dohodnúť na spoločnom kandidátovi a zaplatili za to teraz vysokú cenu. Gašparovič, ktorého považovali v predvolebnom boji za outsidera, založil svoju kampaň nie na nadstraníckosti ale na výčitkách, adresovaných vláde, ktorej hospodársku a sociálnu politiku označil za nezodpovednú. Mečiar naproti tomu naznačil, že je pripravený na kompromis a prisľúbil aj, že HZDS by mohlo podporiť menšinovú vládu, píše FAZ.
Gašparovičovo víťazstvo je vodou na mlyn Róbertovi Ficovi, ktorý nalieha na predčasné voľby a chce zvrátiť reformy súčasnej vlády. Zvolenie Vladimíra Mečiara by síce vážne poškodilo imidž Slovenska v zahraničí, po stránke vnútropolitickej by ale pôsobilo menej destabilizujúco, dodáva v závere nemecký denník.
Postoje Ivana Gašparoviča v minulosti a jeho previazanosť na Róberta Fica si všíma dnešné vydanie ďalšieho nemeckého denníka - Süddeutsche Zeitung.
Mečiar doviedol v roku 1992 Slovensko ku samostatnosti, potom ale aj do nebezpečnej izolácie. Mocenský boj s Michalom Kováčom, zaváňajúci občas kriminálom, vyústil vtedy pod Gašparovičovým vedením do oklieštenia kompetencií prezidentského úradu.
Ako Mečiarov dôverník sa Gašparovič postaral o to, že záhadný únos prezidentovho syna a vražda policajta sa na parlamentnej pôde nikdy nevysvetlili.
Dnes chce Gašparovič vystupovať ako zmierovateľ. Ako hlava štátu však musí dbať na legitimitu a dodržiavanie zákonov ten, ktorý z pozície generálneho prokurátora zabránil, aby sa začalo trestné stíhanie voči predstaviteľom komunistického režimu.
K definitívnemu zlomu prišlo až vtedy, keď ho Mečiar pred voľbami 2002 nedal na správne miesto na kandidátku HZDS, pripomína SZ.
