Viedeň 19. apríla (TASR) - Ako hľadia na seba Česi a Slováci po viac ako desiatich rokoch po zániku spoločného štátu a aký postoj majú Slováci voči ostatným národom a sami voči sebe, opýtala sa rakúska agentúra APA psychologičky Jany Plichtovej z Bratislavy.
Národy žijúce v strednej Európe sa hodnotia veľmi podobne. Slováci, Česi, Maďari a Poliaci o sebe tvrdia, že sú pracovití, pohostinní a tolerantní. Existujú však aj rozdiely. "Možno povedať, že Slováci majú viac vyvinutý zmysel pre kolektív, kým napríklad Česi uznávajú skôr individualitu osobnosti. Pre slovenskú kolektívnu identitu je charakteristické zdôrazňovanie harmónie a vyváženosti, Slováci dávajú skôr dôraz na spolužitie s prírodou, nie na jej ovládanie, obyvatelia Čiech, kde sa proces industrializácie a urbanizácie začal ešte pred prvou svetovou vojnou, zdôrazňujú viac hodnoty, ktoré súvisia s ovládaním prírody, hovorí Plichtová.
Slováci sa väčšinou porovnávajú s Čechmi, menej s Maďarmi. Skoro vôbec sa neporovnávajú s Poliakmi, Ukrajincami alebo Nemcami. Vzťah Slovákov k Čechom považuje Plichtová za vyváženejší ako vzťah k Maďarom. V prípade Čechov vyrovnávajú Slováci existujúce rozdiely zdôrazňovaním spoločných vlastností, voči Maďarom sú skôr opatrní. Pozostatky z minulosti pôsobia, aj keď veľmi nevýrazným spôsobom: v Maďaroch vidia Slováci ešte stále národ, ktorý sa pokúšal vziať im ich vlastnú identitu. Vzťah medzi Slovákmi a Maďarmi sa bude meniť k pozitívnemu, opatrnosť však zostáva aj naďalej, tvrdí Plichtová.
Rozdiely medzi Čechmi, Slovákmi, Poliakmi a Maďarmi netreba preháňať, tvrdí psychologička. Dodáva: "Žili sme za rovnakých podmienok, sme a zostaneme si veľmi podobní. V 19. storočí sa chceli slovanskí intelektuáli odpútať od Maďarov, a preto podčiarkovali rozdiely. Zdôrazňovali ľudovú tradíciu a pôvodnú slovanskú kultúru."
Dôraz na "prapôvodnosť" je charakteristický pre všetky oneskorené národy, hovorí psychologička. "Nemci a Maďari si zvolili rovnakú stratégiu. Aj oni sa definovali pomocou prapôvodnosti, vyčlenením sa z iných skupín. Tento proces predstavuje primárnu fázu vo vývoji moderných národov. Pre kvalitu národnej identity je však oveľa dôležitejšia otvorenosť, hľadanie pozitívneho vzťahu k iným. "Rozpory medzi obhajcami národnej exkluzivity a prívržencami otvorenosti pokračujú. Odrážajú sa v politike stredoeurópskych národov, tvrdí v závere rozhovoru pre APA Jana Plichtová.
