Podľa jej slov sa v prezidentských voľbách na Slovensku, ktorých druhé kolo sa konalo v sobotu, strategickejšie chovali voliči ako vládna koalícia. Vedúca katedry politológie na Univerzite Komenského to uviedla v rámci diskusie o budúcnosti Visegrádskej štvorky v rozšírenej Európskej únii a budúcich transatlantických vzťahoch, ktorú v utorok v Bratislave zorganizoval Inštitút pre verejné otázky za podpory German Marshall Fund of the United States. Na diskusii sa zúčastnili aj politológovia z Maďarska, Poľska a Českej republiky.
Okrem iného aj na príklade Iraku dokumentoval možný budúci odklon Poľska od súčasnej V4 poradca bývalého českého prezidenta Václava Havla, dnes riaditeľ Newyorskej univerzity v Prahe, Jiří Pehe. "Poľsko oveľa rozhodnejšie podporilo Spojené štáty v Iraku oproti ostatným členom V4," uviedol. Poľsko má v Iraku po USA a Veľkej Británii tretí najväčší kontingent. Podľa neho je otázna budúca potreba V4, keďže Poľsko ako veľká krajina s väčším počtom obyvateľov ako majú spolu ostatní členovia V4, má skôr rozdielne záujmy ako Slovensko, Maďarsko a Česko. Budúcnosť tejto trojice tiež považuje do istej miery za otáznu kvôli nedostatku konsenzu na politickej scéne, ale v prípade pozitívneho vývoja ju spája viac s historicky a kultúrne zviazanejšími krajinami - Rakúskom a Slovinskom. Možnosť odklonu Poľska naznačuje podľa Peheho aj rokovanie o európskej ústave, ktorej prijatie na summite EÚ v decembri minulý rok zablokovala Varšava a Španielsko. "Nechcem tvrdiť, že spolupráca v rámci V4 je mŕtva, ale možno sa presunie do nového bloku podobného Beneluxu, či
Škandinávii."
Jeho pochybnosti nad ďalším fungovaním V4 podporili Tamás Meszerics z odboru politických vied na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a Marcin Zaborowski, ktorý prednáša o európskych politikách na Astonskej univerzite v Birminghame a tiež pôsobí v Centre medzinárodných vzťahov vo Varšave. Podujatie moderoval Martin Bútora, programový riaditeľ európskej integrácie a transatlantických vzťahov IVO.
