Bratislava 30. októbra (TASR) - Popoludňajšia rozprava zákonodarcov, do ktorej sa až na malé výnimky zapojili iba členovia HZDS, bola venovaná nielen stavu a perspektívam justície, ale aj zodpovednosti ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského za jej stav.
Kritika a hodnotenie Ministerstva spravodlivosti SR a Čarnogurského osobne boli podobné argumentom, ktoré použila opozícia pri vlastnej iniciatíve vysloviť tomuto členovi vládneho kabinetu nedôveru. O vyslovení nedôvery ministrovi Čarnogurskému snemovňa rozhodovala 7. septembra 2000. Pri vyslovovaní nedôvery bol výsledok hlasovania v pomere 44:54. Klub HZDS medzi dôvodmi uvádzal vtedy, aj dnes, neplnenie vládneho programu, diskreditačnú kampaň voči predsedovi Najvyššieho súdu SR (NS SR) Štefanovi Harabinovi, personálne čistky na súdoch, či prieťahy v súdnom konaní. Podobný neúspešný pokus bol aj počas 27. schôdze NR SR 2. a 3. februára spomínaného roku.
Poslanci dnes ministrovi Čarnogurskému vyčítali, že počas jeho funkčného obdobia došlo k opaku proklamovanej nezávislosti súdnej moci. Zazneli aj výroky o jeho synovi, ktorý má byť stíhaný za podvod, a "zametaní pred vlastným prahom". Podľa Kataríny Tóthovej bolo prioritou ministra pri nástupe do funkcie modernizovať priestory jeho ministerstva, na čo sa vynaložili zbytočné finančné prostriedky, ktoré sa mohli využiť pri zlepšení technickej a materiálnej vybavenosti súdov. Uviedla, že ministrom navrhovaná redukcia okresných súdov je v rozpore s koncepciou rozvoja súdnictva prijatou v roku 1993.
Harabin mimo rozpravy spomenul, že vybavenosť súdov počítačmi je mizerný a projekt súdneho manažmentu za klamstvo nielen voči sudcom, ale aj zákonodarnému zboru. Tvrdil, že čas prerokovávaných vecí sa neskráti, ale naopak predĺži.
