Brusel 29. apríla (TASR) Slovensko sobotňajším vstupom do Európskej únie odstúpi časť svojej zvrchovanosti, nestratí však svoju národnú identitu. Názory euroskeptikov a eurostúpencov na túto citlivú otázku sa však rozchádzajú.
Euroskeptici hovoria o úplnej strate štátnej suverenity, vrátane straty národnej identity v spoločnej Európe a potláčaní národnej kultúry.
Vstup do únie znamená vzdanie sa národnej suverenity. Suverenita znamená, že legislatíva platná na území zvrchovaného štátu je výlučne v jeho právomoci. Legislatíva vytvorená na úrovni orgánov EÚ sa ale vzťahuje aj na tie členské štáty, ktoré s ňou nesúhlasili, argumentuje český analytik Centra pre ekonomiku a reformu Petr Mach.
Pravdou je, že členské krajiny EÚ sa dobrovoľne zaviazali prebrať spoločnú legislatívu, ktorá je nadradená zákonom štátu. Na jej vytváraní a prijímaní sa však všetky podieľajú. V citlivých otázkach (dane, sociálna politika, spravodlivosť) sa rozhoduje jednomyseľne a nikto sa teda nemusí podriadiť názoru väčšiny.
Spoločný nadnárodný postup je viditeľný najmä čo sa týka hospodárstva jednotný trh, regionálnu a poľnohospodársku politiku, ale aj politiku v oblasti životného prostredia riadi z Bruselu Európska komisia.
Prihláškou do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že prevezme asi 80.000 strán európskej legislatívy, ktorú nemohlo nijako ovplyvniť. Urobilo to však dobrovoľne nikto ho k členstvu v únii nenútil.
V tejto súvislosti slovenský veľvyslanec pri EÚ Miroslav Adamiš upozorňuje na kvalitatívny posun, ktorý prinesie členstvo. Po vstupe budeme de facto rozhodovať, ovplyvňovať legislatívu, postavenie Slovenska sa tak oproti obdobiu pred vstupom posilní, hovorí Adamiš. Pripomína, že v niektorých citlivých oblastiach sa v EÚ rozhoduje jednomyseľne, každý má právo veta. V oblastiach, ktoré sú aj pre nás citlivé, sa nebude môcť prijať nič, s čím nebudeme súhlasiť, doplnil veľvyslanec.
Tvrdenia o strate suverenity odmieta bývalý poľský vyjednávač s EÚ Jan Truszczynski, podľa ktorého európska integrácia naopak vytvára najlepšie podmienky pre realizáciu národných suverenít. Členstvo v únii nie je spojené so stratou suverenity, ale so získaním vplyvu na rozhodnutia EÚ a formovanie jej politík. Počuť hlasy o strate suverenity, ale stále častejšie s vedomím, že pre fungovanie štátu v medzinárodnej aréne je nevyhnutná spolupráca založená na princípe vzájomnosti a solidarity, tvrdí.
Truszczynski tiež nesúhlasí, že dôjde k strate národnej identity. Preukazovanie úcty k národnej identite, histórii, kultúre jednotlivých štátov predstavuje predsa základ fungovania EÚ, hovorí a pripomína heslo únie Jednota v rozmanitosti.
Podľa britského analytika Martina Browna je v dnešnom globalizovanom svete istá strata národnej suverenity v prospech nadnárodnej inštitúcie do istej miery nevyhnutná. Ako to, že takáto strata suverenity nevadí mocnostiam ako Nemecko, Francúzsko či Británia, pýta sa.
Podobný názor má holandský poslanec Európskeho parlamentu Jan Marinus Wiersma, ktorý sa dlhé roky venoval Slovensku. Pozrime sa na to z druhej strany: koľko suverenity by malo Slovensko osamotené v dnešnom globalizovanom svete, kde rozhodujú veľké spoločnosti a finančné trhy, kde je treba sa organizovať spolu s ďalšími krajinami. A únia je najlepšou cestou pre Slovensko, ako sa v tomto rýchlo sa meniacom svete organizovať, myslí si Wiersma.
Väčšina názorov v diskusii o tejto citlivej téme smeruje k tomu, že v doterajšom procese európskej integrácie nejde ani tak o stratu či odovzdanie suverenity, ale skôr o jej zdieľanie s centrálnymi orgánmi do istej miery, ktorá je nevyhnutná pre dosiahnutie spoločného cieľa. Známy princíp subsidiarity predsa zjednodušene hovorí: nerobme na spoločnej európskej úrovni nič, čo možno urobiť na národnej úrovni.
Hovorme radšej o zdieľaní suverenity. Zdieľanie znamená, že sedíte za jedným stolom s partnermi a priateľmi, spolu riešite problémy. Prináša to so sebou samozrejme aj isté kompromisy, niečo musíte obetovať, ale to je základná myšlienka a tiež dôvod, prečo proti sebe nebojujeme, prečo sme slobodné demokracie, uzatvára europoslanec Wiersma.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
