Pri nedávnych prípadoch podozrenia z korupcie u predstaviteľov samosprávy sa podľa Sýkoru najprv musia dokázať konkrétne obvinenia, keďže platí prezumpcia neviny. Šéf ZMOS-u zdôraznil, že samospráva sa kontrole nebráni, len si chce zachovať autonómnosť.
Pripomenul, že v najbližšom čase parlament bude prerokúvať novelu zákona o obecnom zriadení, ktorý posilňuje vnútornú kontrolu samosprávy. Na hospodárenie každej obce a vyšších územných celkov by mal dohliadať hlavný kontrolór. Mestám, obciam i samosprávnym krajom zákon ukladá nielen povinnosť zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, ale aj ho zvoliť. Doterajšia legislatíva totiž hovorila o povinnosti zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, neustanovovala však povinnosť túto funkciu obsadiť. Tento stav využila pomerne veľká časť najmä menších obcí a hlavného kontrolóra obecné zastupiteľstvo nezvolilo.
Podľa Sýkoru sa sprísňujú aj zákony týkajúce sa hospodárenia samosprávy. Ak niekto spôsobí škodu, môže byť odsúdený za trestný čin. Oproti stavu spred troch až piatich rokov je to obrovský rozdiel, poznamenal.
Aplikáciu zákona o konflikte záujmov na starostov a primátorov odmieta samospráva podľa šéfa ZMOS-u len preto, aby nedochádzalo k ich účelovým odvolávaniam. Zatiaľ čo o zvolení starostu do funkcie rozhodujú priamo občania, odvolať by ho v prípade podozrenia mohla tretina poslancov miestneho zastupiteľstva, podotkol Sýkora s tým, že samospráva si chce zachovať svoju autonómnosť.
Obvineniu z trestného činu prijímania úplatku čelí podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja a starosta mestskej časti Rača Pavol B. Podľa zistení vyšetrovateľa z Úradu boja proti korupcii mal starosta požadovať päťmiliónový úplatok. Zástupcu primátora Košíc Eugena Č. v marci obvinil vyšetrovateľ z brania úplatku vo výške milión korún. Do úplatkárskej aféry sa údajne zaplietol aj riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milan M.
