ŽIVOTOPISY: Budúci slovenskí blahoslavení Gojdič a Trčka

BRATISLAVA 1. novembra (SITA) - Slovenskí katolíci sa pripravujú na blahorečenie dvoch kňazov a mučeníkov komunistického režimu biskupa Pavla Gojdiča a misionára Metoda Trčku. Medzi vzory kresťanského života budú povýšení 4. novembra v Ríme. Osobitosťou o

boch kandidátov na svätosť je príslušnosť k východnej cirkvi. "Práve ich vernosť Svätému Otcovi zohrala v procesoch blahorečenia veľmi dôležitú úlohu," uviedol pre agentúru SITA vikár gréckokatolíckej Prešovskej diecézy pre masmédiá Marek Pribula a dodal, že toto blahorečenie rímskym pápežom jasne ukazuje, že "gréckokatolícka cirkev, aj keď je cirkvou východnou, je cirkvou katolíckou, zjednotenou s Rímom a s pápežom." Význam blahorečenia podľa M. Pribulu zvyšuje skutočnosť, že ide o našich súčasníkov, podľa neho "dnešný svet potrebuje viac svedkov živej viery".

Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch. Teológiu študoval na budapeštianskej univerzite a za kňaza ho vysvätili v auguste 1911. Pôsobil ako vychovávateľ mládeže a kaplán v Sabinove. Prvé rehoľné sľuby zložil v marci 1924 v Užhorode a prijal meno Pavol. O tri roky ho pápež Pius XI. vymenoval za prešovského gréckokatolíckeho biskupa. Počas razií proti m ho 28. apríla 1950 na tzv. prešovskom "P" sobore zatkli a odvliekli. Obvinenia z pomoci ukrajinským banderovcom, z velezrady a provatikánskej špionáže mu vyniesli doživotné väzenie. Zomrel v roku 1960 v deň svojich narodenín v leopoldovskej väznici.

Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 vo Frýdlante nad Ostravicou. Rehoľné sľuby zložil v auguste 1904 a kňazom sa stal v júli 1910. Už počas kňazských štúdií sa zapojil do činnosti Jednoty za obrátenie a zjednotenie Slovanov v katolíckej cirkvi. Počas dvojročného pôsobenia na Svatej Hore sa venoval utečencom Chorvátom, Slovincom a Rusínom. O jeho spätosti s misiou medzi Slovanmi svedčí aj rehoľné meno Metod. Viackrát ho zvolili za predstaveného v michalovskom kláštore, ktorý sa pod jeho vedením stal baštou duchovného života na Zemplíne. Počas druhej svetovej vojny bol známy svojou pomocou Židom. V roku 1950 ho internovali spolu s ostatnými slovenskými rehoľníkmi v Podolínci. Okrem iného čelil obvineniam zo spolupráce s biskupom Gojdičom, z rozširovania jeho ilegálnych protištátnych pastierskych listov a z tajného informovania Ríma, čo sa kvalifikovalo ako zločin vlastizrady a vyzvedačstva. Odsúdili ho na 12 rokov väzenia. Časť trestu si odsedel v Ilave a na Mírove, zomrel v Leopoldove 23. marca 1959 na následky krutého trestu za spievanie koledy na Vianoce 1958. Jeho telesné pozostatky preniesli redemptoristi z väzenského cintorína do Michaloviec až po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi v roku 1969.

vt;te