Košice 6. mája (TASR) - Zhromažďovacie právo je osobitným, spoločným výkonom práva na slobodu prejavu a v tomto spojení jedným zo základov demokratickej spoločnosti. Nesmie podliehať žiadnemu povoleniu orgánov verejnej moci. Právo pokojne sa zhromažďovať však nie je právom absolútnym a môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené.
Také je posolstvo nálezu I. senátu Ústavného súdu SR, ktorý vyhovel sťažnosti občianskeho združenia Ži a nechaj žiť a rozhodol, že Krajský súd v Bratislave porušil jeho základné právo na pokojné zhromažďovanie zaručené Ústavou SR i Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, keď zamietol jeho žalobu o preskúmanie uloženia 30- tisícovej pokuty po happeningovaj cyklojazde v bratislavských uliciach. Zároveň vec vrátil KS na ďalšie konanie.
Nález je prvým komplexným judikátom ÚS, ktorý interpretuje obsah zhromažďovacieho práva slúžiaceho občanom predovšetkým na využívanie slobody prejavu, na výmenu informácií, názorov a na účasť pri riešení verejných záležitostí.
"Konečne došlo k meritórnemu rozhodnutiu Ústavného súdu, ktoré bude precedentné pre všetky prípady tohto typu. Od tohto nálezu je už absolútne jasné, že nie je možné od zvolávateľov zhromaždenia vyžadovať povolenie na zvláštne užívanie komunikácií pri organizácii zhromaždení," konštatoval pre TASR právny zástupca sťažovateľov Tomáš Kamenec. Týmto rozhodnutím sa zároveň naplnilo takmer desaťročné úsilie Centra pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA) z Ponickej Huty, ktoré sa principiálne problematikou zhromažďovacieho práva zaoberá už od roku 1995.
Vecne spor vznikol, keď združenie Ži a nechaj žiť dostalo v lete 2001 za pouličný sprievod v centre Bratislavy od vtedajšieho primátora Hlavného mesta SR Jozefa Moravčíka pokutu vo výške 30 tisíc Sk za "použitie pozemnej komunikácie iným než zvyčajným spôsobom". Asi 150-členná skupina cyklistov totiž okrem toho, že prešla niekoľkými ulicami, ktoré neboli uvedené v oznámení o konaní zhromaždenia, na päť minút zablokovala križovatku na Šafárikovom námestí. Ich cieľom bolo poukázať na potrebu komplexného podporovania verejnej dopravy, riešenia dopravnej situácie v meste a uctiť si obete automobilizmu na Slovensku. Organizátori cyklojazdy sa proti sankcii, ktorú považovali za odstrašujúcu, odvolali na okresný úrad, ktorý ju potvrdil. Ústavná sťažnosť aktivistov však smerovala proti bratislavskému krajskému súdu, ktorý následne zamietol ich žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia OÚ a pritom konštatoval, že uloženie pokuty bolo v súlade so zákonom.
V tom však krajský súd podľa Ústavného súdu pochybil. Primátor, OÚ i KS mali totiž pri sankcionovaní evidentne na mysli cestný zákon. Podľa názoru ÚS však v daných okolnostiach bolo potrebné použiť iný zákonný podklad - teda zákon o zhromažďovacom práve. Oba právne predpisy majú totiž podstatne iný účel. Vzhľadom na povahu porušenia povinností, ktoré magistrát cyklistom vytkol, mohli byť postihnutí len ako zvolávatelia zhromaždenia, teda pre porušenie svojich povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona o zhromažďovacom práve a nie z cestného zákona. Na organizáciu zhromaždenia či demonštrácie, a to aj formou jazdy na bicykloch, nie je potrebné povolenie na zvláštne užívanie komunikácie a preto občianske združenie nemohlo byť postihnuté za to, že takéto povolenie nemalo. Pre ilustráciu - za priestupok proti zhromažďovaciemu právu môže byť uložená pokuta do výšky 1000 Sk.
Právny záver KS bol teda podľa ÚS neodôvodnený a jeho rozsudok, ktorým prakticky dodatočne obmedzil slobodu zhromažďovania cyklistických aktivistov, bol preto v rozpore s ústavou i dohovorom.
