Bratislava 9. mája (TASR) - Poslancov na májovej schôdzi parlamentu čaká rokovanie o poslaneckom zákone o konflikte záujmov. Vláda odporučila jeho sprísnenie, zákonodarcovia sa však skôr prikláňajú k pôvodnej poslaneckej verzii.
Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik si myslí, že poslanecká verzia zákona je všeobecne prijateľná a pripomenul, že návrh, aby na začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu stačila nadpolovičná väčšina poslancov, už parlament raz odmietol. "Treba hľadať priechodné riešenie," dodal. Podľa šéfa poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa doterajšie hlasovania ukázali, že nebol problém so schválením poslaneckého návrhu. Ako uviedol šéf poslaneckého klubu Ľubomír Lintner, ANO pôjde taktiež cestou dohody, ktorá vznikla na pôde zákonodarného zboru.
Podpredseda ĽS-HZDS Viliam Veteška potvrdil, že budú zotrvávať na poslaneckej verzii. Chcú, aby začatie konania vo veci verejného záujmu schvaľovalo 90 poslancov. ĽS-HZDS má výhrady voči tomu, aby majetkové priznania podávali aj rodinní príslušníci, pretože to podľa nich zasahuje osobné slobody týchto ľudí.
Igor Federič zo Smeru nesúhlasí s návrhom, aby poslanec prišiel o mandát vďaka hlasom nadpolovičnej väčšiny. Existujú tak obavy zo zneužívania v rámci prípadného boja medzi koalíciou a opozíciou.
Vláda na návrh ministra spravodlivosti Daniela Lipšica odporučila, aby na začatie konania stačila nadpolovičná väčšina poslancov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Na internete by mali byť zverejnené aj majetkové priznania predstaviteľov samosprávy. Majetkové pomery by mal oznamovať aj ten, komu sa verejná funkcia pred rokom skončila.
Navrhovaný zákon sprísňuje povinnosti verejných funkcionárov a vzťahovať sa bude aj na predstaviteľov samosprávy. Súčasne sa zakotví povinnosť podávať majetkové priznania aj pre ich rodinných príslušníkov, teda manžela, manželky a neplnoleté deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Ďalej sa sprísňujú sankcie za porušenie zákona, pričom najprísnejšou bude strata mandátu.
Vládny návrh zákona o konflikte záujmov bol na programe januárovej schôdze parlamentu. Po prijatí viacerých pozmeňujúcich návrhov vrátane presadenia trojpätinovej väčšiny na začatie konania ho však minister spravodlivosti Lipšic z rokovania stiahol kvôli podľa neho neprijateľnému zmäkčeniu právnej normy od pôvodného návrhu.
