BRATISLAVA 10. mája (SITA) - Premiéri Slovenska, Švédska a Fínska dnes v Bratislave podporili prijatie prvej európskej ústavy. Po krachu decembrových rokovaní sa na nej chce 25ka dohodnúť do konca írskeho predsedníctva v júni. "Dúfam, že dosiahneme o niekoľko týždňov dohodu. Potom sa začne ratifikačný proces a to bude trocha komplikované, keďže niektorí chcú mať o ústave referendum. Niektoré krajiny môžu mať pomerne veľký problém. Ale ja som optimista a verím, že ústava bude ratifikovaná, ak sa koncom júna dohodneme," povedal predseda švédskej vlády Göran Persson. Persson je proti snahám o celoeurópske referendum o ústavnej zmluve. "Je záležitosťou národných parlamentov, aby ratifikovali túto zmluvu. Európska únia nie je federáciou, ale medzivládnou spoluprácou nezávislých štátov a táto ústava to nezmení," dodal.
Fínsky premiér Matti Vanhanen si od ústavnej zmluvy sľubuje priblíženie Európskej únie občanom. Dúfa, že vďaka dokumentu, ktorý zhrnie všetky doterajšie dohody a smernice, ľudia únii ľahšie porozumejú a stotožnia sa s ňou. To by mohlo zvýšiť účasť na voľbách do Európskeho parlamentu, o ktoré vo väčšine členských krajín nie je veľký záujem. "Pred piatimi rokmi sa na nich zúčastnilo len 31 percent Fínov, a to bolo jedno z najnižších čísel v únii. Aj teraz budeme mať podobný problém. Zrejme si ľudia stále myslia, že rozhodnutia, ktoré sa robia v EÚ, sú im príliš vzdialené. Pre mnohých je ťažké porozumieť deľbe kompetencií medzi členskými štátmi a EÚ. A to je asi dôvod, prečo ľudia nechcú hlasovať v týchto voľbách," konštatoval.
Premiéri vidia budúcnosť EÚ optimisticky. Persson zdôraznil, že vo Švédsku podpora únii neklesla ani po historicky najväčšom rozšírení o 10 členov. "Na rozšírenie máme jasný názor, veríme, že je definitívnym koncom druhej svetovej vojny," zdôraznil na spoločnej tlačovej besede po otvorení veľvyslanectiev Švédska a Fínska v Bratislave. Vanhanen odmietol tvrdenia, že vstup chudobnejších krajín oslabí európsku ekonomiku. "Ekonomické problémy nie sú dôsledkom rozšírenia. Práve naopak, rozšírenie dáva nové možnosti Európskej únii aj v ekonomickom raste," povedal. Mikuláš Dzurinda obavy časti európskeho obyvateľstva chápe. "Je prirodzené, že taký proces ako je rozširovanie Európy je spojený práve v období po vstupe nielen s eufóriou, ale aj istými obavami. Sú to predovšetkým obavy, či rozšírenie povedie k tomu, aby sme napĺňali základné očakávania občanov našich krajín. Myslím si, že takéto nálady by mali byť výzvou, aby sme presadzovali národné a štátne záujmy, ale zároveň nezabúdali rozvíjať ideu európskej spolupráce zvrchovaných štátov".
