BRATISLAVA 12. mája (SITA) – Slovenskí vojaci by zatiaľ mali zostať v Iraku, malo by sa však začať diskutovať o tom, či sa ich mandát skončí prvými slobodnými voľbami alebo má pokračovať. Odpoveď by mala dať verejnosti aj parlamentu vláda. Konštatoval to dnes v Bratislave predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský. "Tu je pre mňa najdôležitejšie, aby sme do maximálnej možnej miery eliminovali hrozbu terorizmu, ktorá dnes vo svete existuje. Slovensko sa musí na tomto boji s teroristami podieľať,“ vyhlásil na stretnutí s novinármi.
O budúcnosti Iraku, reforme Severoatlantickej aliancie, vzťahoch Európy a Spojených štátov ako aj aliancie s Ruskom a Ukrajinou bude od 28. mája v Bratislave hovoriť Parlamentné zhromaždenie NATO. Hrušovský ako hlavný rečník za SR sa chce sústrediť aj na problém Balkánu. Zdôraznil, že rokovanie zástupcov parlamentov členských, asociovaných a pozorovateľských krajín aliancie bude najvýznamnejšou zahranično-politickou udalosťou v novodobej histórii SR. Podľa neho je uznaním zmien, ktoré u nás nastali od pádu komunizmu v roku 1989.
PZ NATO sa zíde po prvý raz od rozšírenia NATO o sedem nových krajín vrátane SR. Pred poslancami prvýkrát od svojho menovania vystúpi nový generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop Scheffer. Bratislava očakáva okolo 600 hostí, pre ktorých je počas piatich dní pripravených viacero sprievodných podujatí vrátane celodenného výjazdu na Trenčiansky hrad a recepcie na Červenom Kameni za účasti slovenských politikov. Doteraz potvrdilo účasť viac ako 500 hostí, delegácia USA z bezpečnostných dôvodov zloženie neoznamuje.
Parlamentné zhromaždenie NATO sa schádza dvakrát do roka. Má 248 členov, poslancov národných parlamentov zo štátov aliancie. Slovensko v ňom má päť zástupcov, Národná rada môže zvoliť aj päť náhradníkov. Šéf slovenskej delegácie Jozef Banáš charakterizoval PZ ako názorový trust. Zloženie delegácií odzrkadľuje rozloženie síl v národných parlamentoch. Uznesenia PZ NATO dostávajú vlády, Európsky parlament a generálny tajomník NATO. PZ združuje zástupcov z 26 členských, 13 asociovaných a 8 pozorovateľských krajín vrátane Izraela. Na jarné zasadnutie v Bratislave dostala Národná rada 42 miliónov korún, dva z nich chce dať mestu.
