Ak sa tak nestane, menšiny budú podľa neho stále závisieť od svojvôle hociktorej vlády. "Máme tu rôzne práva, ktoré sú v rôznych iných jednoduchých zákonoch. Myslím si, že v budúcnosti je oveľa bezpečnejšie aj pre väčšinu aj pre menšinu, ak takýmto spôsobom - ústavným zákonom budú vyznačené mantinely," povedal v rozhovore pre TASR. Obyčajný zákon môže podľa neho zmeniť každá vláda, avšak ústavný len vláda, ktorá má ústavnú väčšinu - teda najmenej 90 poslancov v parlamente. "Vieme, že na slovenské pomery to až také jednoduché nie je," dodal.
Zákonom by sa malo podľa Bugára stanoviť napríklad to, koľko percent sa bude ročne dávať na menšinovú kultúru. Ako príklad spomenul tiež dvojjazyčné vysvedčenia, či zákon o používaní menšinových jazykov, ktorý podľa neho v súčasnosti negarantuje vykonávanie občianskych obradov - sobášov a pohrebov v jazyku menšín. Na základe Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ktorú Slovensko ratifikovalo, je podľa neho potrebné urobiť korekcie v minimálne deviatich zákonoch. "Aj tie by sa potom mali dostať do ústavného zákona," povedal.
Bugár nevedel povedať, kedy SMK predloží takýto návrh zákona. Závisí to podľa neho od politickej vôle. "To je moja vízia, ktorú by som veľmi rád videl naplnenú ešte v mojom živote," uviedol.
Téme menšín na Slovensku, predovšetkým maďarskej, sa Bugár podrobne venuje vo svojej nedávno vydanej knihe Žijem v takej krajine... Okrem iného v nej hovorí, že SMK sa nezmierila s územnosprávnym usporiadaním Slovenska. "Ideálne bude, keď na Slovensku vzniknú také vyššie územné celky, v ktorých bude obyvateľstvo maďarskej národnosti tvoriť relatívnu alebo absolútnu väčšinu, a popri slovenčine sa úradným jazykom stane aj maďarčina," píše v knihe Bugár.
V knihe používa predseda SMK miesto termínu národnostné, národné menšiny. Pôsobnosť ústavného zákona by sa podľa neho netýkala utečencov, imigrantov a prisťahovaných cudzích štátnych občanov.
mab alf
