BRATISLAVA 17. mája (SITA) - Ministerstvo zahraničných vecí nesúhlasí s návrhom ústavného zákona o spolupráci vlády a parlamentu vo veciach Európskej únie, ktorý parlament minulý týždeň posunul do druhého čítania. Podľa MZV postačí mechanizmus, ktorý pripravuje rezort spolu s Národnou radou a kde sa navrhuje zapojenie zástupcov NR SR do expertných výborov ministerstiev, ktoré sa záležitosťami EÚ zaoberajú. "Vláda zároveň zastáva názor, že takáto úprava vzťahu exekutívy a legislatívy nie je potrebná formou ústavného zákona," uvádza MZV v návrhu stanoviska vlády. Či vláda ústavný zákon odmietne, rozhodne túto stredu.
MZV nesúhlasí ani s tým, aby parlament mohol zaviazať člena vlády pred rokovaním v orgánoch EÚ. Konštatuje, že aj v štátoch, kde parlament zaväzuje vládu (Fínsko, Švédsko, Dánsko) ide skôr o politický mandát, ktorý dáva ministrom dostatočný priestor. "Príliš úzko formulovaný mandát by mohol byť v konečnom dôsledku kontraproduktívny pre efektívne hájenie záujmov SR. Mohol by de facto vylúčiť ministra (zástupcu SR v ministerskej rade) z diskusie a ohraničiť jeho možnosti ovplyvňovať návrh v Rade EÚ," píše sa v stanovisku pre vládu. MZV odmieta aj záväzok poslať NR SR stanovisko vlády k návrhom Bruselu do 4 týždňov od ich doručenia členským štátom. Nahradiť ju chce "anotáciou" - konceptom rámcovej pozície.
Upraviť spoluprácu vlády a parlamentu ústavným zákonom sa snaží predseda NR SR Pavol Hrušovský a poslanci troch vládnych a jednej opozičnej strany. Pod návrh zákona sa nepodpísalo SDKÚ, Smer a HZDS. SDKÚ aj Smer pre SITA potvrdili, že zákon je pre nich neprijateľný rovnako ako nedávno odmietnutá novela ústavy, ktorú kopíruje. Hrušovský ale verí, že zákon prejde. "Mám nádej, že tento návrh ústavného zákona môže tentoraz v parlamente prejsť. Urobím pre to všetko," povedal po tom, ako v 1. čítaní dostal 97 hlasov. Hrušovský o zákone rokuje s poslaneckými klubmi a je otvorený dohode o pozmeňovacích návrhoch. Svoj optimizmus zdôvodňuje tým, že k princípu spolupráce, ako ju stanovuje ústavný zákon, má výhrady len SDKÚ.
Ak parlament prijme ústavný zákon, bude mať právo zaviazať členov vlády na rokovania v orgánoch Európskej únie. Mandát by malo dávať plénum alebo výbor NR SR, ktorý návrh zákona bližšie neurčuje. Podľa Hrušovského to bude výbor pre európske záležitosti. Jeho štatút upraví novela rokovacieho poriadku NR SR, ktorá je tiež v 2. čítaní. Člen vlády by mohol mandát parlamentu porušiť len v nevyhnutnom prípade a následne by musel dôvody vysvetliť poslancom. Vláda by parlamentu bezodkladne predkladala právne záväzné a iné akty únie a informovala ho aj o ostatných záležitostiach EÚ. Najneskôr štyri týždne po doručení materiálov z únie by mal kabinet zaslať parlamentu aj návrh stanoviska.
