Prezident SR ocenil profesorov z oblasti medicíny

Bratislava 18. mája (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster udelil dnes Kríž prezidenta SR I. stupňa prof. MUDr. Jánovi Štenclovi za mimoriadne významný ...

Bratislava 18. mája (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster udelil dnes Kríž prezidenta SR I. stupňa prof. MUDr. Jánovi Štenclovi za mimoriadne významný prínos v oblasti medicíny v odbore gynekológia a pôrodníctvo, prof. MUDr. Miroslavovi Šašinkovi za mimoriadne významný prínos v oblasti medicíny v odbore pediatria. Kríž prezidenta SR II. stupňa udelil prof. MUDr. Milanovi Izákovi za významný prínos v oblasti medicíny v odbore oftalmológia, prof. MUDr. Igorovi Riečanskému za významný prínos v oblasti medicíny v odbore kardiológia a prof. MUDr. Michalovi Valentovi za významný prínos v oblasti medicíny v odbore gynekológia a pôrodníctvo. TASR pri tejto príležitosti vydáva ich životopisy:

Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. sa narodil 19. mája 1940 v Handlovej. Vysokoškolské štúdium ukončil na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1963. Po obhajobe docentúry ho v roku 1999 prezident SR vymenoval za profesora.

Profesionálnu kariéru začal v Okresnom ústave národného zdravia v Nitre a potom pokračoval na I. gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Päť rokov pôsobil ako prednosta kliniky Lekárskej fakulty v Constantine v Alžírsku. V súčasnosti je rektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a prednostom gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. Ladislava Dérera.

Ťažisko jeho práce je sústredené na I. gynekologicko-pôrodníckej klinike v Bratislave.

Počas celej svojej praxe sa intenzívne venoval aj vedecko-výskumnej činnosti, ktorej ťažiskom je problematika gynekologickej endokrinológie, vzájomné vzťahy matky a plodu a ďalšie špecifické problémy z oblasti gravidity. Okrem iného sa zaslúžil o vývoj perinatálnej medicíny, diagnostiky a liečby rizikovej gravidity, či ultrazvukovej diagnostiky v gynekológii.

Jeho zásluhou bolo v roku 1990 zriadené Medzinárodné centrum pre endoskopickú chirurgiu s pôsobnosťou pre strednú a východnú Európu.

V roku 2002 profesor Štencl podpísal v Bologni ústavu svetových univerzít Magna Charta Universitatum. Je nositeľom celého radu nielen domácich významných ocenení ako sú Zlaté medaily Jesseniovej lekárskej fakulty, Univerzity Komenského SAV a ďalších. Je členom redakčných rád a autorom viac ako 100 publikácií v domácich a odborných časopisoch. Aktívne sa tiež venuje prednáškovej činnosti na domácich, európskych a svetových kongresoch a konferenciách. Je členom a vo vedúcich funkciách v 30 orgánoch a organizáciách pôsobiacich na domácej a zahraničnej scéne.

x x x

Profesor MUDr. Miroslav Šašinka sa narodil v Bánovciach nad Bebravou. Po úspešnom absolvovaní štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1959 nastúpil na Detské oddelenie Okresného ústavu národného zdravia vo Vranove nad Topľou kde pôsobil vo funkcii zástupcu prednostu oddelenia. V roku 1963 ho prijali na miesto odborného asistenta Katedry pediatrie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Trenčíne. V roku 1968 sa stal členom a vedeckým sekretárom výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti a členom Federálneho výboru Československej pediatrickej spoločnosti. Od roku 1984 bol členom a vedeckým sekretárom výboru Slovenskej nefrologickej spoločnosti a Federálneho výboru Československej nefrologickej spoločnosti. V rokoch 1984 - 2002 bol predsedom výboru dorastového lekárstva a členom predsedníctva Spoločnosti dorastového lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti. V rokoch 1980 - 1986 bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a Československej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyně v Prahe.

Profesor Miroslav Šašinka je nositeľom 11 cien za odbornú publikačnú činnosť, medzi inými Ceny Slovenskej lekárskej spoločnosti, Hálkovej, Dérerovej, Jeseniovej a ďalších, a 7 ocenení udelených Slovenskou lekárskou spoločnosťou a Slovenskou nefrologickou spoločnosťou. Prednášal na mnohých domácich a medzinárodných odborných podujatiach.

Publikoval v oblasti detskej nefrológie, pneumológie, endokrinológie či dorastového lekárstva. V roku 1976 ho zvolili za člena European Society of Pediatric Nephrology a v roku 1986 celosvetovej International Pediatric Nephrology Association.

Výrazné úspechy dosiahol aj v oblasti vedecko-výskumných prác, ktorých výsledky boli úspešne zavedené do zdravotníckej praxe. Od roku 1994 vykonáva funkciu hlavného odborníka MZ SR pre dorastové lekárstvo.

x x x

Profesor MUDr. Milan Izák sa narodil v Banskej Bystrici. Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Brne. Od roku 1962 pracuje na Očnom oddelení Fakultnej Rooseveltovej nemocnice s poliklinikou, kde od roku 1977 zastáva funkciu prednostu. V roku 1998 ho prezident SR vymenoval za profesora.

Od roku 1990 bol profesor Izák krajským odborníkom pre oftalmológiu a od roku 1994 predsedom Slovenskej oftalmologickej spoločnosti. V období rokov 1991 - 1999 bol hlavným odborníkom MZ SR pre oftalmológiu a hlavným konzultantom VšZP.

Publikoval takmer 60 prác v domácej a zahraničnej literatúre, prednášal na medzinárodných podujatiach a domácich fórach.

Medzi najvýznamnejšie prínosy pána profesora Izáka patrí zavedenie metódy operácie oka pod operačným mikroskopom, metódy implantácie umelej šošovky po vyoperovaní sivého zákalu a ďalších prioritných operácií v bývalom Československu a v Slovenskej republike.

x x x

Profesor MUDr. Igor Riečanský sa narodil v Bratislave. V roku 1961 ukončil štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po necelých dvoch rokoch práce v terénnych zdravotníckych zariadeniach pôsobil najskôr na Katedre experimentálnej patológie tejto fakulty a externe na Endokrinologickom ústave SAV, kde získal teoretické základy pre svoju ďalšiu klinickú orientáciu na I. detskej klinike a potom na II. internej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave.

V roku 1967 získal hodnosť kandidáta lekárskych vied. V roku 1979 pôsobil ako vedúci Subkatedry, neskôr Katedry kardiológie na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve v Bratislave a ako vedúci Kardiologickej kliniky bývalého Ústavu kardiovaskulárnych chorôb. V roku 1995 ho vymenovali za profesora vnútorného lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Profesor Igor Riečanský sa venuje diagnostickým a liečebným aspektom srdcového zlyhania a neinvazívnym vyšetrovacím metódam. V týchto oblastiach získal významné výsledky, ktoré vyvolali aj zahraničný ohlas. Položil základy a vybudoval slovenskú echokardiografickú školu a zaviedol echokardiografiu do trvalej klinickej praxe v rámci bývalého Československa. Prioritné sú jeho zistenia pri realizácii Kardiovaskulárneho programu SR, ktoré sa vysoko hodnotia aj v zahraničí.

Publikoval vyše 400 odborných publikácií. Odborné vzdelanie si zvyšoval v rámci zahraničných pobytov vo Švédsku, Rusku, Francúzsku a ďalších krajinách. Prednášal vo väčšine európskych štátov, ale aj v USA, Kanade, Číne, Brazílii, na Filipínach. Je členom Newyorskej akadémie vied, čestným členom Česko - slovenskej kardiologickej spoločnosti, členom a funkcionárom Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Pracuje v redakčných radách viacerých domácich a zahraničných odborných časopisov.

V roku 1997 ho vymenovali za člena výkonného výboru Európskeho resuscitačného koncilu pri Rade Európy a je členom výboru Európskej spoločnosti neinvazívej kardiológie a jej zložiek. Profesor Riečanský je členom Zboru externých poradcov a konzultantov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky vo funkcii konzultant, poradca prezidenta SR pre oblasť zdravotníctva, kde pôsobí doteraz. Za dlhoročnú odbornú, pedagogickú a vedecko-výskumnú prácu získal viaceré domáce a zahraničné ocenenia.

x x x

Profesor MUDr. Michal Valent sa narodil v roku 1929. Po ukončení štúdií na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave začal pracovať ako sekundárny lekár na II. ženskej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval špecializačné štúdium I. a II. stupňa zo ženského lekárstva. Aktívne sa podieľal na budovaní II. ženskej kliniky. Od roku 1963 pracoval ako vedecký pracovník Parazitologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Počas pôsobenia na ženských oddeleniach sa okrem liečebno - preventívnej činnosti venoval pedagogickým povinnostiam, prednáškovej činnosti v odbore gynekológie a pôrodníctva. Výsledkom jeho vedeckovýskumnej činnosti je takmer 360 vedecko-odborných prednášok a približne 350 odborných publikácií.

V roku 1988 ho vymenovali za univerzitného profesora pre lekársku parazitológiu. Profesor Valent vyše 35 rokov aktívne vykonáva funkciu vedeckého sekretára Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a osvedčil sa ako vynikajúci organizátor významných vedeckých domácich a zahraničných podujatí.

V súčasnosti je vedúcim vedeckým pracovníkom, riaditeľom Parazitologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a vedúcim Oddelenia klinickej parazitológie Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, ako aj členom a funkcionárom viacerých profesijných domácich a zahraničných organizácií a redakčných rád.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  9. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  5. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  6. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  7. Alarica – new business project in the market of shoes
  8. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  9. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  10. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  1. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 6 834
  2. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 6 322
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke 4 969
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 3 421
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 066
  6. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€ 2 648
  7. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 2 555
  8. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 258
  9. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 1 838
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 503

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kosík na videu z afrického väzenia odpovedá Kaliňákovi

Gašpar s Kaliňákom spochybňovali pravosť vyhlásenia bývalého siskára Ľuboša Kosíka o únose prezidentovho syna. Kosík poslal video ako dôkaz.

TV

Kosík vo videohovore z afrického väzenia: Zaručte mi bezpečnosť

Bývalý siskár potvrdzuje svoju totožnosť.

SVET

Zeman ťahal Drahoša do bahna, no on sa nedal. Znamená to prehru?

Český prezident sa vôbec sa nezmenil.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Majú osem rokov, syfilis a zarábajú si na Slovensku prostitúciou

Epidémia syfilisu ukázala, že na Slovensku máme vážnejší problém.

Tesco končí na Hlavnej po 22 rokoch

Nový investor sa chce pustiť do rekonštrukcie budovy.

Na Kostolianskej sú dojednané prvé pozemky na kruhový objazd

Vedenie mesta by chcelo začať s výkupom pozemkov.

Drevárske kauzy zostávajú aj po rokoch bez trestov

Zmluvy nevýhodné pre štát podpisoval ako riaditeľ Lesov SR Alojz Riško. Dnes sedí v poľovníckej komore. Nikoho neobvinili ani za krádeže dreva.

Raši, Zmajkovičová, Kubánek. Ktorí krajskí šéfovia Smeru by mali končiť

Ohlasované zmeny krajských šéfov Smeru považuje politológ Grigorij Mesežnikov len za kozmetickú úpravu pre verejnosť.