BRATISLAVA – Po roku bezvýsledných rokovaní sa zrejme podarilo preklenúť zásadné rozpory v názoroch koalície na reformu verejnej správy, ktoré hrozili jej odložením na ďalšie volebné obdobie. Nespokojná je iba Strana maďarskej koalície, ktorej zástupcovia z piatkového rokovania odišli predčasne. Premiér Dzurinda povedal: „Odišli z rokovania, ale nebúchalo sa dverami.“ Príčinou bol odlišný pohľad SMK na volebný systém do regionálnych samospráv a hranice budúcich regiónov. Podľa predchádzajúcich vnútrostraníckych dohôd preberie situáciu Republiková rada SMK, ktorá rozhodne aj o ďalšom zotrvaní SMK vo vláde.
V najpodstatnejšej časti procesu decentralizácie moci – prenose kompetencií – koalícia dosiahla plnú zhodu. Splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský povedal, že rozdiel medzi dohodnutým a navrhnutým rozsahom právomocí, ktoré sa prenesú zo štátnej správy na samosprávy, „nie je v zásade veľký“. Prechod moci na samosprávy sa uskutoční po etapách. Nových právomocí a povinností by sa samosprávy mali ujať od 1. januára 2002. V druhej etape, ktorá potrvá približne rok, budú preberať reálny majetok ako budovy, zariadenia, cesty a podobne. Expert SMK na verejnú správu József Kvarda v STV vyslovil predpoklad, že túto časť reformy poslanci SMK podporia aj v parlamente.
Koalícia sa zhodla aj na tom, že počet regionálnych samospráv a štátnych úradov bude rovnaký a mali by pracovať na území s rovnakými hranicami. O hraniciach týchto území však mala SMK naďalej inú predstavu ako ostatní partneri, ktorí sa zhodli na 12 regiónoch vo variante „na západe nič nové“. Toto členenie predpokladá vytvorenie regionálnych samospráv na území súčasného Bratislavského, Trnavského, Nitrianského a Trenčianskeho kraja. Zvyšok Slovenska by sa rozčlenil na ďalších osem samosprávnych regiónov. Tento model sa líši od modelu, ktorý navrhol Nižňanský, len ponechaním hraníc Bratislavského kraja. Nižňanský povedal, že prijatie tohto variantu neovplyvní prebiehajúci boj bratislavských mestských častí a magistrátu o peniaze a moc: „Budúca samospráva bratislavského vyššieho územného celku preberie kompetencie regionálneho charakteru. Kompetencie, ktoré sú mestského charakteru, sa prerozdelia na mesto a mestské časti. Zachová sa status quo. Presnejšie právomoci mesta a mestských častí bude musieť vymedziť zákon o hlavnom meste Bratislave.“
Pomerný systém presadzovala len SMK. Ostatné koaličné strany sa dohodli na väčšinovom viacmandátovom volebnom systéme, ktorým sa aj doteraz volili obecné samosprávy. Človeka, ktorý bude stáť na čele regiónu, budú občania voliť priamo.
Decentralizácia prostriedkov potrebných na financovanie nových úloh miest, obcí a vyšších územných celkov prebehne postupne. V roku 2002 a čiastočne aj v roku 2003 sa uplatní prerozdeľovanie určitej časti štátneho rozpočtu cez decentralizačnú dotáciu, ktorá mestám a obciam pridelí peniaze podľa kľúča, ako je napríklad počet žiakov, škôl a podobne.
Do konca roka má vláda prerokovať návrh fiškálnej decentralizácie. Konečným cieľom totiž je, aby platba istých daní smerovala priamo na účty obcí a nemusela prechádzať cez štátny rozpočet. Predpokladá sa, že zmeny v decentralizácii financií sa prejavia až v štátnom rozpočte na rok 2003.
Do 12. marca majú orgány koaličných strán schváliť dohodu, aby ich delegáti na opätovnom stretnutí vedeli zaujať definitívny postoj. Ministerstvo vnútra podľa informácií SME už dohodu zapracúva do paragrafového znenia zákonov o vyšších územných celkoch, voľbách do ich samosprávy a novely zákona o obecnom zriadení. Pri prvom zákone sa oproti predpokladom zakotvia nielen kompetencie, ale aj hranice a zdroje financovania vyšších územných celkov.
Teoreticky sa zákony môžu dostať na aprílové rokovanie parlamentu.
PETER KUNDER
