Barabáš s expedíciou priniesli z Etiópie materiály na ďalší film

Bratislava 3. novembra (TASR) - Slovenský režisér Pavol Barabáš chystá ďalší zo svojich dobrodružných filmov a pravdepodobne v polovici budúceho roka ...

Bratislava 3. novembra (TASR) - Slovenský režisér Pavol Barabáš chystá ďalší zo svojich dobrodružných filmov a pravdepodobne v polovici budúceho roka opäť poteší divákov.

Koncom októbra sa totiž spolu s ďalšími piatimi "dobrodruhmi" - Martinom Žilkom, Viktorom Káňom, Petrom Ondrejovičom, Petrom Valušiakom a Lucišou Mišíkovou - vrátili z Etiópie, kde okrem splavenia 900 kilometrov dlhej a druhej najnáročnejšej africkej rieky Omo, navštívili šesť ťažkoprístupných domorodých kmeňov. Medzi nimi i kmeň Batov o ktorých existencii pravdepodobne netušili ani rôzne mapy.

Podľa Barabáša predstavujú tieto kmene vďaka svojej neprístupnosti, spolu s ďalšími v pralesoch Novej Guiney a Amazónie, posledné etnologické bohatstvo na našej planéte. Expedícia Omo bola teda akýmsi cestovaním v čase do praveku a množstvo fotografického a filmového materiálu sľubuje nezabudnuteľný zážitok i divákom. "Nechcem z cesty, ktorá vo mne zanechala taký silný emocionálny zážitok, hneď začať robiť dokumentárny film. Materiálov sme natočili množstvo a potrebujem čas, aby som neobyčajne silný dojem z cesty vôbec strávil", povedal Barabáš pre TASR s tým, že film dokončí pravdepodobne v polovici budúceho roka.

K myšlienke expedície priviedol skupinu cestovateľ a člen výpravy Peter Ondrejovič, ktorý bol v tejto oblasti na prieskumnej ceste minulý rok. Bol to jeho nápad dostať sa k izolovaným kmeňom práve po extrémne náročnej rieke OMO na gumenom rafte. Boli pravdepodobne druhom expedíciou, ktorej sa 900 kilometrový úsek rieky podarilo kompletne splaviť a to aj vďaka majsterke sveta v raftingu Luciši Mišíkovej. "Išlo o nevyspytateľnú cestu, pretože nik nevedel, čo nás okrem množstva komárov a múch tse tse vlastne pod horúcim africkým slnkom čaká, išli sme do neznáma", dodáva režisér s tým, že počas splavu v divokej rieke prechádzali okolo 300-400 hrochov a tisícov krokodílov. Prvých 10 dní sa plavili v perejách hlbokého kaňonu, kde sme nestretli žiadne stopy po ľuďoch, z ktorého v prípade nehody nebolo úniku. Len pravá africká divočina, až kým nás rieka nepriviedla k prvým kmeňovým spoločenstvám žijúcich v nížine južnej Etiópie. Prijatie "belochov" týmito prírodnými ľuďmi bolo podľa Barabáša zaujímavé. Každý kmeň reagoval inak. "Pozerali sa na nás ako na ľudí z inej planéty a my tiež," dodáva a spomína, že napríklad deti, ktoré po prvý raz v živote videli bieleho človeka mali panický strach a plakali. Bariéry však po istej dobe padli.

Členovia týchto kmeňov na dolnom úseku rieky Omo žijú prakticky nahí. Jediné čo majú, sú ich slamené chatrče a dobytok. Absolútne žiadne civilizačné prvky u nich nenájdete, dodáva Barabáš. Svoje územie si každý z kmeňov starostlivo stráži, hovorí. Sú to bojovníci, ktorí neznesú na území ľudí zo susedného kmeňa. Na obranu územia majú samopaly prevažne značky kalašnikov. Jeden samopal stojí štyri kravy. V praxi to znamená, že bojovníci neustále chodia nahí s kalašnikovom na chrbte.

Na komunikáciu sa podľa režiséra dala využiť posunková reč. Za prítomnosť na území niektorých kmeňov sa však muselo platiť. Niečím, aby boli spokojní. Našli sme domorodcov, ktorí sa na peniaze pozerali ako na kus čudného papiera a vrátili nám ho, povedal Barabáš. Zaujali ich však napríklad plastové fľaše na vodu. Najpríjemnejšími domorodcami, s ktorými sa expedícia stretla, bol podľa režiséra kmeň Bata. Práve ten, o ktorom ani nevedeli, že existuje. "Boli úplne bezprostrední, milí." Naopak, dosť agresívne vystupovanie voči cudzincom prejavili príslušníci kmeňa Mursi. "Dávali nám najavo, že je to ich územie a keď chceme na neho položiť nohu, tak musíme platiť," spomína.

Takáto cesta sa už asi nezopakuje, hodnotí expedíciu režisér. "Mali sme veľké šťastie, že sa nám nič nestalo. Od divokých perejí rieky, nebezpečných zvierat vo vode i na brehu, ozbrojených kmeňov, rôznych chorôb nám mohlo ohroziť expedíciu všeličo. Boli sme však silný kolektív a to bolo pre mňa jedno z hodnotných poznaní." Ako však povedal, niektorým problémom sa na mesiac trvajúcej ceste nevyhli. Napríklad Petra Ondrejoviča poštípala zmija gabúnska, ktorá patrí medzi desať najjedovatejších hadov sveta. Šťastne sa im však podarilo dostať jed z tela, a na druhý deň bol cestovateľ fit. Ďalšou nepríjemnou udalosťou pri návrate do civilizácie bolo ochorenie Petra Valušiaka na maláriu, hoci všetci členovia posádky brali proti nej lieky. Miestny doktor mu okamžite poskytol účinné lieky a Peter sa aj vzhľadom na silný organizmus ešte pred návratom domov z choroby zotavil.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 356
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 109
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 982
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 573
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 747
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 461
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 197
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 682
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 276
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 658

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

Neprehliadnite tiež

Slovensko miestami potrápi silný vietor, hrozia aj povodne

Silný vietor zafúka na severe a strede Slovenska, na juhovýchode a severe hrozia povodne.

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop