BRATISLAVA 19. mája (SITA) - Za prelomové pre ďalšiu prax v zhromažďovaní považujú aktivisti občianskeho združenia Ži a nechaj žiť rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého stačí pripravované zhromaždenie, protest či demonštráciu ohlásiť a netreba zháňať ďalšie povolenia orgánov štátnej správy. Kým doteraz sa často úrady vyhovárali na nejednoznačný výklad zákonov a od organizátorov podobných podujatí povolenia napríklad na používanie cestných komunikácií alebo súhlas od vlastníka pozemku žiadali, v súčasnosti by už nemal vznikať problém.
"Rozhodnutie, ku ktorému v súvislosti s kauzou podujatia združenia Ži a nechaj žiť v Bratislave ÚS SR dospel, má precedentný význam," skonštatoval na dnešnej tlačovej besede advokát Tomáš Kamenec. Ako pripomenul, celá kauza vznikla po tom, keď združenie zorganizovalo v júni 2001 podujatie, ktoré malo poukázať na nutnosť riešenia dopravnej situácie v hlavnom meste. Na jazdu zhruba 200 cyklistov ulicami širšieho centra spojenú s týmto podujatím reagoval magistrát pod vedením vtedajšieho primátora Jozefa Moravčíka udelením 30-tisícovej pokuty. Dôvodom bolo používanie pozemnej komunikácie iným než zvyčajným spôsobom. Zákon o zhromažďovacom práve však podľa Kamenca jasne upravuje podmienky, za ktorých obec môže zhromaždenie zakázať a k tomuto nálezu dospel aj ÚS
Aktivisti niektorých mimovládnych združení plánujú iniciovať diskusiu so zástupcami mesta, mestských častí a polície na tému ako ďalej so zhromažďovaním v Bratislave. Podľa Štefana Szilvu je totiž Námestie Slobody určené na podobné podujatia nevyhovujúce a pre väčšinu organizácií neprijateľné. Pri organizovaní verejných zhromaždení na iných plochách, napríklad na Námestí SNP, Hlavnom alebo Hviezdoslavovom námestí narážajú na mnoho prekážok.
