FOTO – TASR
Jedným z dôvodov zvýšeného záujmu o privatizáciu reštitučného fondu má byť údajná angažovanosť finančnej skupiny Penta Group. Jej firmy v súčasnosti vlastnia viac ako 13 percent akcií fondu. Jej predstavitelia však podobné dohady považujú za nezmysel. „Nie je pravda, že stojíme za združením, ktoré sa uchádza o podiel v reštitučnom fonde. To, že teraz máme trinásť percent, ešte nič neznamená. Podľa stanov fondu by sme ho nemohli ovládnuť, ani keby sme mali (pod kontrolou) 51-percentný podiel,“ povedal včera predseda predstavenstva Penta Group Jaroslav Haščák.
Jediným záujmom Penty je podľa neho zisk z vlastníctva akcií fondu. „Budeme sa snažiť, aby sme dostali za akcie reštitučného fondu v budúcnosti hodnotu čo najbližšiu čistej hodnote aktív. Buď sa dohodneme s investorom, ktorý získa akcie od štátu, že mu tie svoje predáme, alebo počkáme do jeho transformácie na otvorený podielový fond,“ podčiarkol Haščák.
Od minulého týždňa je jediným záujemcom o privatizáciu reštitučného fondu konzorcium troch finančných skupín - slovenskej Prvej penzijnej, pražskej J&T Banky a americkej The Brookdale Group. Akúkoľvek väzbu na Penta Group včera odmietli aj zástupcovia tohto konzorcia: „Nikdy sme v tejto veci s Pentou nerokovali. Vlastne ani nie je o čom - ešte sme to nevyhrali,“ tvrdí Boris Procík zo skupiny J&T.
Záujem o kapitálový vstup do reštitučného fondu, ktorého majetok sa odhaduje približne na štyri miliardy korún, prejavilo pôvodne viacero subjektov. Informačné memorandum prevzalo osem záujemcov vrátane troch bánk - Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky a Meinl Bank. Prísnym kritériám predávajúceho FNM vyhovela len jediná ponuka.
S touto situáciou však nie je spokojná ministerka privatizácie Mária Machová. Podľa jej hovorcu Róberta Mervu je ministerka nespokojná najmä s tým, že v tendri ostal iba jeden záujemca, čo sa podľa nej odrazilo aj na predloženej ponuke. Jej argumenty však konzorcium považuje za neoprávnené. „Ponúknutá cena vysoko prevyšuje trhovú. Pri jej stanovovaní sme predpokladali, že svoju ponuku predložia aj ostatní záujemcovia. Nemohli sme vedieť, že to tak nebude. Cena podľa nás zahŕňa aj riziko vyplývajúce z toho, že podiely vo viacerých podnikoch nie sú vôbec ocenené v trhových cenách, ale fond ich účtuje v nominálnej hodnote. Dnes navyše nevie nikto presne určiť ani to, akú cenu budú mať akcie elektrární a kedy vôbec dôjde k ich privatizácii,“ zdôraznil Procík. Reštitučný fond dnes priamo a nepriamo kontroluje tri percentá akcií elektrární.
Podľa zdrojov blízkych reštitučnému fondu môže jeho privatizácia spôsobiť aj právne problémy. Jedným z dôvodov je požiadavka predávajúceho FNM, čo si má aj po privatizácii fondu zachovať exkluzivitu pri prípadnom navyšovaní základneho imania. „Táto podmienka je v rozpore s Obchodným zákonníkom a zakladá buď neistotu vplyvu na správu majetku, alebo súdne spory s FNM. Táto neistota, resp. perspektíva súdnych sporov je pre serióznych investorov neprijateľná,“ uvádza sa v jednej z analýz venovaných privatizácii Reštitučného investičného fondu.
MICHAL NALEVANKO
TOMÁŠ VELECKÝ
