BRATISLAVA 19. mája (SITA) - Ministerstvo zahraničných vecí naďalej odmieta ústavný zákon, ktorý má parlamentu umožniť zaviazať členov vlády na rokovania o veciach Európskej únie. "Myslíme si, že je to príliš rigidné stanovisko," povedal šéf diplomacie Eduard Kukan po tom, ako vláda neprijala uznesenie k zákonu. Po zapracovaní pripomienok Legislatívnej rady vlády bude síce zákon lepší, stále ho však považuje za príliš prísny. Podľa neho by stačilo prijať mechanizmus spolupráce, ako ho pripravuje MZV a zapojiť Národnú radu do prípravy slovenských stanovísk na úrovni expertných komisií ministerstiev.
Opačný názor dnes po rokovaní vlády zopakoval šéf NR SR Pavol Hrušovský. Možnosť zaviazať členov vlády na rokovania v Bruseli je podľa neho nevyhnutnosť, pretože vláda vstupom do únie získala aj zákonodarné právomoci, keď v Rade ministrov rozhoduje o nových právnych normách. "Považujem za celkom normálne a v parlamentnej demokracii za povinné, aby cez národné parlamenty vlády a konkrétni ministri dostávali mandát, ktorý bude pre nich určujúci pri hlasovaní v Rade ministrov. Akékoľvek iné argumenty považujem len za špekulácie, ako sa vyhnúť zodpovednosti člena vlády v parlamentnej demokracii," zdôraznil.
Hrušovský je pripravený zapracovať pripomienky LRV do návrhu ústavného zákona, ktorý je v parlamente v 2. čítaní. Uvoľňujú termín, dokedy vláda musí poslancom dať svoje stanovisko. To by nemuselo byť pozíciou celého kabinetu, ale ministerstva, ktorého sa záležitosť týka. Predseda parlamentu chce pre zákon získať všetky poslanecké kluby vrátane SDKÚ. "Okrem SDKÚ zatiaľ ostatné parlamentné strany, aj keď nie otvorene, ale na rokovaniach podporujú takýto zákon," tvrdí.
Pod návrh ústavného zákona o spolupráci vlády a parlamentu vo veciach EÚ sa nepodpísalo SDKÚ, HZDS a Smer. Ak ho parlament prijme, bude mať právo zaviazať členov vlády na rokovania v orgánoch Európskej únie. Mandát by malo dávať plénum alebo výbor NR SR, ktorý návrh zákona bližšie neurčuje. Podľa Hrušovského to bude výbor pre európske záležitosti. Jeho štatút upraví novela rokovacieho poriadku NR SR, ktorá je tiež v 2. čítaní. Člen vlády by mohol mandát parlamentu porušiť len v nevyhnutnom prípade a následne by musel dôvody vysvetliť poslancom.
MZV oponuje, že aj v štátoch, kde parlament zaväzuje vládu (Fínsko, Švédsko, Dánsko) ide skôr o politický mandát, ktorý dáva ministrom dostatočný priestor. "Príliš úzko formulovaný mandát by mohol byť v konečnom dôsledku kontraproduktívny pre efektívne obhajovanie záujmov SR. Mohol by de facto vylúčiť ministra (zástupcu SR v ministerskej rade) z diskusie a ohraničiť jeho možnosti ovplyvňovať návrh v Rade EÚ," píše sa v stanovisku pre vládu. MZV odmieta aj záväzok poslať NR SR stanovisko vlády k návrhom Bruselu. Nahradiť ho chce "anotáciou" - konceptom rámcovej pozície.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.
