Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda chce gréckeho partnera na spoločnom rokovaní oboznámiť so stavom negociačného procesu medzi Slovenskom a Európskou úniou, s ambíciami krajiny na členstvo v NATO a súčasnými aktivitami SR v medzinárodnopolitickej oblasti. Predmetom rozhovoru bude aj aktuálna medzinárodnopolitická a bezpečnostná situácia, boj proti terorizmu a význam vytvorenia protiteroristickej koalície štátov.
Vzťahy medzi SR a Gréckom sú v súčasnom období bezproblémové, bez otvorených otázok a s pozitívnou tendenciou vývoja. Helénska republika patrí medzi významných stúpencov skorého začlenenia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr.
Pri príležitosti návštevy gréckeho premiéra vydáva TASR jeho profil:
Konstantinos (Kostas) Simitis sa narodil 23. júna 1936 v meste Pireus (Atény). Jeho rodičia boli počas druhej svetovej vojny aktívni v protinemeckom odboji. Študoval ekonómiu a právo na Univerzite v Marburgu (NSR) v období 1954-1959 a potom v rokoch 1961-1963 na londýnskej Ekonomickej škole.
Po skončení štúdií nastúpil ako právnik na grécky Najvyšší súd. Už ako 39-ročný založil spolok pre politický výskum Alexandros Papanastassiou.
Politicky sa začal Konstantinos Simitis angažovať v roku 1967 počas diktatúry vojenskej junty (tzv. vláda plukovníkov), proti ktorej kládol aktívny odpor aj formou bombových atentátov. Svojmu zatknutiu unikol len vďaka úteku do Nemecka, kde pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na univerzitách v Kostnici (1971) a Giesene (1971-1975). V roku 1970 sa stal členom Panhelénskeho oslobodzovacieho hnutia (PAK).
Po zvrhnutí vojenskej diktatúry v Grécku roku 1974 a návrate do vlasti sa dostal 3.9.1974 ako zakladajúci člen Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) do jeho ÚV.
Od roku 1977 začal prednášať na aténskej Univerzite politických vied komerčné právo.
Po októbrových voľbách roku 1981, ktoré jeho strana vyhrala, mu premiér Andreas Papandreu ponúkol kreslo ministra poľnohospodárstva. Na tomto poste dosiahol svojou obratnosťou pri rokovaniach trvalú podporu socialistov pre gréckych poľnohospodárov.
V júni 1985 prevzal K. Simitis úrad ministra hospodárstva a zaviedol stabilizačný a sanačný program podľa západného vzoru. Práve za jeho účinkovania vo vláde (1985) bola devalvovaná grécka mena a došlo k výraznému obmedzeniu dovozu. Tento hospodársky kurz bol však taký nepopulárny, že sa ho premiér Andreas Papandreu koncom roka 1987 vzdal. To viedlo K. Simitisa v októbri 1987 k odstúpeniu z úradu a začleneniu sa medzi najostrejších kritikov (legendárna "skupina štyroch", ktorá sa vytvorila vnútri strany) predsedu vlády a jeho kabinetu.
V období jún 1989 - november 1989 bol ministrom školstva a cirkevných záležitostí a od októbra 1993 ministrom priemyslu, energetiky a obchodu.
V roku 1985 sa po voľbách stal členom parlamentu za volebný obvod mesta Pireus a potom znovu v roku 1989 a 1990.
Po vážnom ochorení premiéra Papandrea zvolili parlamentní poslanci vládnucej Panhelénskej socialistickej strany (PASOK) 18.1.1996 za nového gréckeho premiéra technokrata a reformátora Konstantinosa Simitisa.
V júni 1996, keď Papandreu zomrel, zvolili členovia Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) K. Simitisa za svojho predsedu.
Dňa 22. septembra 1996 sa uskutočnili mimoriadne všeobecné parlamentné voľby, ktoré sa skončili úspechom pre Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) a podobne aj parlamentné voľby v apríli 2000, pričom obe vlády zostavoval Kostas Simitis ako premiér.
Konstantinos Simitis je ženatý a má dve dcéry.
