Nebolo by prijateľnejšie namiesto tolerančnej zmluvy urobiť predvolebnú koalíciu?
„Hovoríme o tom, ako to má byť po voľbách. Nevidíme dôvod na vytváranie predvolebných koalícií. Na sneme sme sa tak rozhodli, lebo skúsenosť z predvolebných koalícií je taká, že nedosahujú toľko percent hlasov, ako spolu dosahujú stany, ktoré tvoria nejaký blok, ale do volieb idú samostatne. Bol to prípad SDK v roku 1998.
Tolerančnou zmluvou ponúkame iné riešenie, ako ponúka SDKÚ. Tá ponúkla širokospektrálnu vládu. My ponúkame vládu pravicových strán na základe tolerančnej zmluvy.“
Neskomplikovalo budúce dohody s inými politickými stranami to, že ste túto myšlienku zverejnili bez predbežných rokovaní?
„My o tom vôbec nebudeme rokovať s politickými stranami. Na to je čas po voľbách. My sme to povedali voličovi, aby vedel, čo si vyberá, keď volí nejakú pravicovú stranu. Že ak volí KDH, nevolí širokospektrálnu budúcu vládu, ale volí princíp tolerančnej zmluvy a vládu pravice.“
Uvažuje KDH aj nad tým, že by bolo v opozícii a podporovalo by ľavicové strany?
„V zásade to neodmietame. Veď práve v tom môže spočívať korektná súťaž medzi pravicovo-pragmatickým blokom a ľavicovým blokom. Ak bude silnejší a Smer a jeho spojenci budú mať po voľbách viac mandátov v parlamente ako strany, ktoré sa budú hlásiť napravo, nech vládu vytvorí ľavicovo-pragmatický blok a my budeme zmluvnou opozíciou. A o tom práve rozhodne volič.“
Ak by sa súčasné preferencie premietli do najbližších volieb, tak by prezident vyzval predstaviteľa pravicovej strany na zostavenie vlády až ako tretieho v poradí.
„Ústava nepozná princíp poverenia.“
Je to politická prax a dá sa predpokladať, že prezident ju bude dodržiavať.
„Ale prezident v zásade vymenúva tú vládu, ktorá pred neho predstúpi a oznámi mu, že má podporu nadpolovičnej väčšiny v parlamente.“
