Schuster: Rusko je partnerom a priateľom Slovenska
Moskva 9. novembra (TASR) - Za dobrého partnera a priateľa, ktorého
Slovensko pozná, označil Rusko slovenský prezident Rudolf Schuster.
Najvyšší predstaviteľ SR to uviedol v polhodinovom dokumente
odvysielanom vo štvrtok neskoro večer ruskou štátnou televíznou
spoločnosťou ORT v súvislosti s jeho blížiacou sa oficiálnou
návštevou Ruskej federácie.
Schuster konštatoval, že po revolúcii v roku 1989 sa vo
vzťahoch s Ruskom urobilo mnoho chýb na oboch stranách. "Urobili sme
veľa chýb," povedal slovenský prezident a spresnil, že v porevolučnej
eufórii v ČSFR prevládol názor, že krajina nepotrebuje Rusko,
a Moskva bola presvedčená, že nepotrebuje Česko-Slovensko.
"Teraz sme otvorili oči a uvideli sme, že máme skutočne dobrého
partnera, starého priateľa, ktorého poznáme a že naše národy si
želajú dobré vzťahy medzi našimi krajinami."
Prezident SR, ktorý do Moskvy pricestuje 11. novembra na
pozvanie ruského prezidenta, jednoznačne ocenil úspechy, ktoré
prezident Vladimir Putin dosiahol počas svojho pôsobenia na čele
štátu.
V rámci televízneho projektu ruskej stanice ORT Vzorec moci sa
so slovenským prezidentom zhováral 1. námestník generálneho riaditeľa
ruskej štátnej tlačovej agentúry ITAR-TASS Michail Gusman. Ruským
divákom priblížil profil prezidenta SR, vrátane jeho detstva,
koníčkov, cestopisných výprav do Brazílie po stopách predkov.
V súvislosti s tým, že prezident Schuster píše aj knihy, spieva
ľudovky a propaguje drienkovicu ako liek Gusman označil hlavu SR za
"najvšestrannejšieho prezidenta v Európe". V dokumente ruskej
celoplošnej televíznej stanice ORT zaznelo viacero úryvkov z piesní
v podaní prezidenta Schustera i časť odpovedí v ruštine. Napriek
silnému prízvuku prezident prejavil dostatočnú slovnú zásobu
a vyslúžil si uznanie aj zo strany autora dokumentu ORT.
Povestnú drienkovicu, o o ktorej sa pre ORT poľský prezident
Aleksander Kwasniewski vyjadril ako o "kozmickom palive", Schuster
sľúbil priniesť do Moskvy na ochutnávku aj prezidentovi Putinovi.
Horn: Maďarská vláda takmer provokuje vlády susedných krajín
Budapešť 9. novembra (TASR) - Stupňovanie konfrontácie so susednými
štátmi označil maďarský expremiér Gyula Horn vo štvrtok
v Salgótarjáne za jeden z faktorov, ktoré môžu viesť k negatívnemu
rozhodnutiu v súvislosti s prijatím krajiny do Európskej únie.
"Ak spoločenstvo národov čosi neznesie, potom fakt, že sa opäť
dostaneme do sporov so susednými krajinami," vyhlásil a dodal, že
"maďarská vláda takmer provokuje vlády susedných krajín".
Tí, ktorí sú pri moci, sa nezaoberajú kritickými pripomienkami
v národných správach. Niet ani stopy po tom, že by urobili čokoľvek
pre zmiernenie sociálneho napätia, pre politickú a materiálnu
suverenitu samospráv. Nepokračovali v rómskom programe, zato však
okupovali verejnoprávne médiá, vyhlásil bývalý predseda maďarskej
vlády.
Gyula Horn osobitne vyzdvihol nebezpečenstvo, ktoré pre krajinu
znamená posilnenie postavenia ultrapravicovej Strany maďarskej
spravodlivosti a života (MIÉP) a dodal, že to predstavuje aj riziko
v oblasti národnej bezpečnosti.
Všetko to predstavuje vážne ohrozenie pričlenenia Maďarskej
republiky. Darmo pokračujú prístupové rokovania normálnym tempom, ak
tieto riziká ukazujú opačným smerom, sumarizoval kritické pripomienky
predstaviteľ opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP).
"Nevedno, čo mal Gyula Horn na mysli, veď s väčšinou susedných
krajín máme vynikajúce vzťahy a jedinou spornou otázkou s Rumunskom
a Slovenskom je Zákon o Maďaroch v susedných štátoch," vyhlásil
v reakcii pre MTI v Jászberényi bývalý líder, v súčasnosti úradujúci
podpredseda vládneho Zväzu mladých demokratov-Maďarskej občianskej
strany (FIDESZ-MPP) László Kövér.
Podľa jeho slov "je psou povinnosťou Gyulu Horna postaviť sa
v tejto otázke za vládu", pretože on osobne i jeho strana podporili
prijatie predmetného zákona v budapeštianskom parlamente.
Predstaviteľ mladých demokratov však odmietol aj ďalšie
kritické pripomienky opozičného politika a konštatoval, že "jeho
vyhlásenia nemajú nič spoločné so skutočnosťou".
Vojenské cvičenie Cooperative Determination 2001 sa začalo v Baku
Baku 9. novembra (TASR) - Posilniť vojenskú interoperabilitu pre
mierové podporné operácie a humanitárnu asistenciu na úrovni
mnohonárodnej brigády je úlohou vojenského medzinárodného
veliteľsko-štábneho cvičenia Cooperative Determination 2001, ktoré sa
dnes začalo v azerbajdžanskom Baku za účasti vojakov z 18 krajín.
Cvičenie vojakov deviatich členských štátov NATO (Francúzsko,
Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko,
Turecko a USA) a deviatich štátov Partnerstva za mier (Azerbajdžan,
Bulharsko, Gruzínsko, Moldavsko, Macedónsko, Rakúsko, Rumunsko,
Slovensko a Švajčiarsko) nemá podľa vyjadrenia predstaviteľov
veliteľstva žiadnu súvislosť s udalosťami v Afganistane. Prípravy na
cvičenie, ktoré sa uskutočňuje v rámci programu spolupráce NATO/PfP,
sa začali už pred dvoma rokmi. Ide o prvé cvičenie s takýmto
zameraním, ktoré sa koná na území jednej z republík bývalého
Sovietskeho zväzu.
Armádu Slovenskej republiky na Cooperative Determination 2001,
ktoré potrvá do 16. novembra, reprezentujú šiesti príslušníci,
zaradení v štruktúrach cvičenia.
MFS získala pozorovateľský štatút v jednej z frakcií Európskeho
parlamentu
Brusel 9. novembra (TASR) - Maďarskej federalistickej strane (MFS) zo
Slovenska udelili štatút pozorovateľa v štvrtej najväčšej frakcii
Európskeho parlamentu, Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA), ktorá
združuje popri zelených aj poslancov regionálnych a národných strán
z Baskicka, Flámska, Katalánska, Škótska a Walesu.
Stalo sa tak vo štvrtok v Bruseli, keď rovnaký štatút získali
aj Svaz Moravanů, Transylvánsko-banátska liga z Rumunska a Sliezske
autonómne hnutie z Poľska.
EFA má v súčasnosti 23 členských subjektov a jej cieľom je
rozšíriť práva a zvýšiť vplyv regiónov nielen v rámci príslušných
oblastí, ale aj Európskej únie. "Nie sme separatisti, ale
federalisti," povedala pri tejto príležitosti belgická členka frakcie
Nelly Maesová a dodala, že EFA podporuje posilnenie menšinových práv.
Plnoprávne členstvo môžu strany a hnutia zo strednej Európy získať
v EFA v prípade, že by v parlamentných voľbách dosiahli výsledok,
ktorý by ich oprávňoval k vstupu do zákonodarného zboru.
Predseda prípravného výboru Maďarskej federalistickej strany
József Mihajlovics pri tejto príležitosti potvrdil, že členovia
vznikajúceho subjektu sú nespokojní s aktivitami Strany maďarskej
koalície (SMK) v oblasti ochrany menšinových práv a dodal, že SMK,
ako aj slovenské orgány sa pokúšajú klásť prekážky pri registrácii
spomínanej strany, ktorú kritizuje aj jediný v maďarskom jazyku
vydávaný denník na Slovensku - Új Szó. Informovala o tom maďarská
národná agentúra MTI.
Podľa rovnakého zdroja úsilie spomínaných strán bolo
v Európskom parlamente korunované úspechom vďaka dlhodobému
lobbovaniu v Belgicku pôsobiaceho Výboru bojujúceho za ľudské práva
v strednej Európe, ktorého generálna tajomníčka Mária Tajnayová
pochádza z južného Slovenska.
MFS, ktorej vznik iniciovali niektorí predstavitelia slovenskej
sekcie Svetového zväzu Maďarov, bude podľa slov Józsefa Mihajlovicsa
z augusta tohto roku radikálnejšie presadzovať záujmy na Slovensku
žijúcich Maďarov. Federalisti mienia žiadať všetky ľudské práva,
ktoré sú bežné v Európskej únii. SMK podľa jeho názoru po množstve
pádov a zrád už nepresadzuje záujmy Maďarov žijúcich v SR, MFS chce
byť alternatívou pre voličov tejto menšiny.
Čechom sú najsympatickejší Slováci
Praha 9. novembra (TASR) - Česi prejavujú najväčšie sympatie
k Slovákom, Francúzom, Švédom a Angličanom. Vyplýva to z prieskumu
verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Centrum pre výskum verejnej mienky.
Respondenti vyjadrili svoj vzťah k vybraným národom
a národnostiam v škále od 1 do 7, kde 1 znamená najmenšie sympatie
a známka 7 je vyjadrením najväčších sympatií.
Na prvom mieste sa umiestnili príslušníci vlastného národa so
známkou 5,6. Hneď za Čechmi nasledujú Slováci so ziskom 5,5, čo
znamená nárast sympatií oproti októbru minulého roku, keď získali 5,3
bodu. Rovnaké sympatie prechovávajú Česi k Francúzom a Švédi s 5,3 sa
umiestnili na štvrtok mieste. Nasledujú Angličania, Američania,
Poliaci, Rakúšania a ďalší.
Podľa prieskumu sa zlepšil vzťah Čechov k Nemcom, Maďarom
a Rusom. Najnižšie sympatie obyvateľov Českej republiky získali
Afganci (2,4), Palestínčania (2,6), Kurdi (3,0), Turci (3,2)
a Ukrajinci (3,3).
V Budapešti začala dvojdňová konferencia o zásobníkoch vody v povodí
Dunaja
Budapešť 9. novembra (TASR) - Medzinárodnú konferenciu o ochrane
zásobníkov vody v povodí Dunaja a na starom kontinente vôbec otvoril
dnes v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Podľa jeho slov je Dunaj symbolom európskej integrácie
a tečúcou históriou podunajských národov, ktoré na báze spoločných
hodnôt spájajú krajiny regiónu. Viktor Orbán sa vyslovil za to, aby
sa z Dunajskej kotliny stala rozkvitajúca oblasť, ktorá poslúži
mierovému spolunažívaniu tam žijúcich národov a menšín.
Aj obnovenie Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom
označil rečník za jeden z krokov na ceste k vytvoreniu rozkvitajúceho
regiónu, a to podobne ako zriadenie generálnych konzulátov oboch
krajín v Békešskej Čabe a Košiciach, železničné spojenie medzi
Maďarskom a Slovinskom a spojenie dopravných a energetických systémov
medzi Maďarskom a Chorvátskom.
Európsky veľtok mal v období studenej vojny pre Maďarov
mimoriadny význam, pretože práve Dunaj spájal národy spoza železnej
opony so Západom, poukázal Viktor Orbán a pripomenul osobitný význam
etnickej rozmanitosti pre vývoj ekonomiky a spoločnosti
v podunajských štátoch.
Dvojdňové budapeštianske podujatie, na ktorého záverečnom dni
sa zúčastní aj prezident hostiteľskej krajiny Ferenc Mádl, pripravila
Európska vedecká a umelecká akadémia.
ASAE vznikla z iniciatívy popredného rakúskeho herca Felixa
Ungera pred 12 rokmi ako medzinárodné a interdisciplinárne grémium
s osobitým významom v zjednocujúcej sa Európe. Má 1200 riadnych
členov, ale medzi jej čestnými senátormi a patrónmi nechýbajú ani
prezidenti, premiéri, špičkoví umelci a vedci, významné osobnosti
verejného a spoločenského života.
Väčšina Dolnorakúšanov hľadí na rozširovanie EÚ pozitívne
St.Pölten 9. novembra (TASR) - Väčšina Dolnorakúšanov, ktorí žijú
v prihraničí so SR a ČR, hľadí na rozširovanie EÚ pozitívne. Vyplýva
to z prieskumu verejnej mienky Rakúskej spoločnosti pre európsku
politiku, ktoré dnes prezentoval jej generálny tajomník Gerhard Bauer
na tlačovej konferencii v St. Pöltene.
Podľa jeho slov je výsledok povzbudzujúci, keďže sa diskusia
o rozširovaní EÚ uberala v Rakúsku sčasti "nesprávnym smerom". Otázka
JE Temelín nezohrala u respondentov zo zainteresovanej oblasti žiadnu
úlohu, poznamenal a dodal, že ide o tému, ktorou sa zaoberajú v oboch
krajinách na vládnej úrovni.
Iba 3-15 percent Dolnorakúšanov má síce pocit, že otvorenie
hraníc im osobne, obci alebo spolkovej krajine prinieslo negatíva.
Vstup ČR a SR do EÚ odmieta však zhodne 37 percent respondentov, a to
napriek tomu, že -ako vysvitlo z prieskumu- tri štvrtiny opýtaných
nemávajú žiadne alebo iba zriedkavé kontakty s občanmi týchto štátov.
Dolnorakúšania predpokladajú, že ich krajania zo západnej časti
alpskej republiky, ako aj občania krajín západnej Európy, nedisponujú
dostatkom informácií o predmetnej problematike.
V rámci projektu, na ktorom spolupracovala aj Spoločnosť pre
sociálnovedecké štúdie, oslovili telefonicky 500 osôb, dotazníky
rozdali v 17 obciach, v ktorých boli na programe aj rozhovory so
starostami.
Podľa slov predsedu prihraničného euroregiónu Hannesa Bauera
jestvuje medzi starostami obcí na oboch stranách štátnej hranice
"vynikajúca spolupráca". Žiadne dvere neslobodno vopred pribuchnúť
pri rozširovaní EÚ, ktoré skrýva možnosti zvýšenia hospodárskeho
rastu, zdôraznil.
Dolnorakúšania sa nazdávajú, že budúce centrá regiónu by sa
tvorili skôr v Česku a na Slovensku, pretože tam ležia väčšie mestá,
kým na rakúskej strane hraníc skôr vidiecke štruktúry. Nesplnené
zostávajú predbežne sny o adekvátnom vybudovaní dopravnej
infraštruktúry, zriadení väčšieho množstva hraničných priechodov
a výraznejšej prítomnosti priemyselných podnikov. Na trhu práce
jestvujú obavy z negatívnych tendencií v niektorých odvetviach.
Bélu Bugára prijal podpredseda juhoslovanského parlamentu
Belehrad 9. novembra (TASR) - Juhoslávia a Slovensko majú veľký
záujem na rozvoji hospodárskej spolupráce, vyhlásil dnes podpredseda
dolnej komory juhoslovanského parlamentu Milutin Ojdanič po stretnutí
so svojím slovenským partnerom Bélom Bugárom v Belehrade.
Bilaterálne rozhovory sa sústredili na zrušenie vízového režimu
medzi oboma krajinami a intenzifikáciu spolupráce medzi Slovenskom
a juhoslovanskou federáciou.
Vo vyhlásení pre juhoslovanskú agentúru TANJUG Ojdanič uviedol,
že rozhovory s podpredsedom NR SR na pôde juhoslovanského parlamentu
predstavovali pokračovanie začatej spolupráce medzi vládami
a zákonodarnými zbormi oboch krajín.
Podľa Ojdaniča Juhoslávia nemá so Slovenskom žiadne nevyriešené
ani problematické otázky a podčiarkol, že obe strany majú "veľký
záujem na rozvoji hospodárskej spolupráce".
V Marakéši sa končí konferencia OSN o klimatických zmenách
Marakéš 9. novembra (TASR) - Siedma konferencia strán Rámcového
dohovoru OSN o zmene klímy sa končí dnes v marockom Marakéši.
Slovensko na nej zastupuje delegácia vedená ministrom životného
prostredia SR Lászlóom Miklósom.
Podľa vyjadrenia Miklósa, ktorý sa od štvrtka zúčastňuje na
ministerskom segmente, bola hlavnou úlohou konferencie transformácia
opatrení prijatých Politickou dohodou na pokračovaní predchádzajúcej
konferencie do záväzných rozhodnutí.
Účastníci konferencie v Marakéši dohodli predovšetkým
flexibilné mechanizmy plnenia záväzkov, najmä v oblasti projektov
spoločného plnenia a obchodovania s emisiami. Citlivým bodom sa stal
aj spôsob započítavania zachytávania uhlíka vegetáciou.
Za úspech SR možno podľa Miklósa považovať špeciálnu
prezentáciu Stratégie plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu SR, najmä
postup obchodovania s emisiami, ktorými Slovensko predbehlo aj
západoeurópske krajiny.
Zmena globálnej klímy spôsobená emisiou skleníkových plynov ako
dôsledku antropogénnej činnosti vytvárajúcej skleníkové plyny, patrí
k najzávažnejším problémom v doterajšej histórii ľudstva.
Právnym základom na riešenie problému zmeny klímy sa stal
Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, prijatý v roku 1992 v Riu de
Janeiro. Pre Slovensko nadobudol Dohovor platnosť 23. novembra 1994,
pričom do dnešného dňa ho ratifikovalo 183 štátov sveta a Európska
únia.
TASR o tom informoval Tlačový odbor Ministerstva životného
prostredia SR v Bratislave.
SZ: Kandidátom hrozí, že do únie vstúpia neskôr
Mníchov 10. novembra (TASR) - Európska komisia konštatovala u väčšiny
kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie veľké nedostatky,
ktoré by mohli ohroziť časový harmonogram rozširovania EÚ, píše dnes
nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
Vyplýva to z pravidelných hodnotiacich správ o pokroku
kandidátov, ktoré EK v utorok predstaví v Štrasburgu. Podľa nich majú
kandidáti značné nedostatky pri vytváraní štruktúry moderného
súdnictva a verejnej správy krajiny.
Pre vstup do únie je veľkou prekážkou byrokracia
a nedostačujúca efektivita predovšetkým na nižších úrovniach úradov.
Podľa zdroja denníka obíde pri tomto hodnotení veľmi zle najmä
Poľsko, ktoré EK kritizuje pre vlečúcu sa reformu verejnej správy.
EK sa v správe vyjadrila pozitívne najmä o Českej republike,
ktorej by mohli problémy robiť ešte bezcolné obchody na hraniciach.
Dobré vysvedčenie dostalo od EK aj Maďarsko, ktoré má ešte menšie
nedostatky pri presadzovaní zákonov vnútorného trhu.
Maďarsko je však ešte stále na čiernej listine Organizácie pre
ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) v boji proti praniu špinavých
peňazí, keďže budapeštiansky vládny kabinet doteraz
v poľnohospodárstve neodstránil anonymné bankové účty.
Hodnotiacim správam EK sa pripisuje tento rok obzvlášť veľký
politický význam, keďže komisia koncom roku 2002 uzatvorí prístupové
rokovania s najpokročilejšími kandidátmi.
Rebríčku najlepších kandidátov sa však EK tento raz vyhla.
Napriek tomu je jasné, že Rumunsko a Bulharsko nie sú medzi celkovo
12 kandidátmi, s ktorými EÚ tohto času rokuje. Podľa odborníkov
neprichádza vstup do únie pre tieto krajiny pred rokom 2008 vôbec do
úvahy, uzatvára Süddeutsche Zeitung.
V súvislosti s očakávanými hodnoteniami kandidátskych krajín
dnes nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že Brusel
chce v roku 2004 do EÚ prijať naraz až desať kandidátov.
Spolu s Poľskom, Estónskom, Maďarskom, Českou republikou,
Slovinskom a Cyprom, ktoré začali prístupové rokovania v marci 1998,
tak dobré šance na vstup majú aj Slovensko, Malta, Lotyšsko a Litva.
S výnimkou Cypru a Malty majú však EK všetkým ostatným krajinám
vytýka väčšie alebo menšie nedostatky v súdnictve a administratíve,
píše denník.
EK chce v hodnotiacej správe zdôrazniť najmä skutočnosť, že
rozšírenie únie až o desať nových krajín sa dá v rámci reformného
balíka Agenda 2000 prijatého v 1999 v Berlíne zvládnuť.
Umožnil to najmä dvojročný časový sklz rozšírenia EÚ, ku
ktorému malo dôjsť pôvodne už v roku 2002. Vytvoril sa tým dostatočný
priestor na financovanie desiatich nových krajín, aj keď Berlín pre
prvú vlnu rozširovania počítal iba so šiestimi krajinami, uzatvára
Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Velitelia pozemných síl SR a ČR rokovali o jednotke pre misiu KFOR
Praha 10. novembra (TASR) - Príprava česko-slovenského práporu pre
misiu KFOR v Kosove, plánované spoločné cvičenie Blue Line 2002
a plánovaná česko-slovensko-poľská brigáda boli hlavnými témami
rokovania veliteľa Pozemných síl Armády SR generálmajora Jozefa
Blizmana v ČR.
Blizman dnes ukončil trojdňovú návštevu Českej republiky, ktorá
sa uskutočnila na pozvanie veliteľa Pozemných síl Armády ČR
generálmajora Františka Hrabala.
Ako TASR informoval major Vlastimil Hapl z veliteľstva
Pozemných síl Armády ČR, obaja náčelníci na stretnutí v Olomouci
spresnili detaily harmonogramu spoločnej prípravy česko-slovenského
práporu pre misiu JOINT GUARDIAN v Kosove. Cvičenie sa uskutoční
v januári 2002 vo Výcvikovej základni Mierových síl v Českom
Krumlove.
Obaja predstavitelia diskutovali aj o materiálnom a technickom
zabezpečení prípravy práporu, ale kvôli nepriazni počasia sa v piatok
neuskutočnila návšteva krumlovskej základne.
Velitelia pozemných síl oboch krajín rokovali o vybudovaní
česko-slovensko-poľskej brigády. "Organizačný prvok v počte 22
dôstojníkov českej, poľskej a slovenskej armády - základ veliteľstva
brigády - bude vytvorený k 1.júnu 2002 a bude dislokovaný na území SR
v posádke Topoľčany," dodal Hapl. Obaja generáli spresnili aj
opatrenia potrebné na to, aby brigáda ako celok dosiahla operačnú
pripravenosť do konca roku 2005.
Z rokovaní vyplýva, že spoločné česko-slovenské cvičenie Modrá
línia sa uskutoční v máji 2002 v Českej republike v rozsahu
brigádneho cvičenia v súčinnosti so vzdušnými silami za účasti
práporu okamžitej reakcie armády SR z Martina. Na návštevný deň
v rámci cvičenia budú pozvaní aj prezidenti oboch krajín, uviedol
Hapl.
Historicky prvú návštevu hlavy SR v Rusku začal Schuster u patriarchu
Moskva 11. novembra (TASR) - O obnove duchovnosti a niektorých
otázkach cirkevného života sa dnes v Danilovskom kláštore v Moskve
zhováral slovenský prezident Rudolf Schuster s patriarchom moskovským
a celej Rusi Alexijom II.
Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij II., pod jurisdikciu
ktorého spadá aj Pravoslávna cirkev v českých krajoch a na Slovensku,
dnes ocenil postavenie pravoslávnej cirkvi v SR, rozvoj
rusko-slovenských vzťahov i výstavbu nových pravoslávnych chrámov na
východnom Slovensku v minulých rokoch.
Prezident SR Rudolf Schuster pozval patriarchu na návštevu SR,
v rámci ktorej by najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi
mohol vysvätiť v súčasnosti ešte rozostavaný pravoslávny chrám
v Košiciach, ktorého základný kameň položil pred piatimi rokmi.
Prijatím Schustera u patriarchu sa dnes v ruskej metropole
začala historicky prvá návšteva hlavy SR v Ruskej federácii. Návšteva
Ruska vyvrcholí v pondelok rokovaniami Schustera a členov delegácie
s prezidentom Vladimirom Putinom. Prezidenti SR a Ruska sa už stretli
10. februára v rakúskom zimnom stredisku St. Anton.
Schuster sa dnes večer zúčastnil na otvorení výstavy Boj za
slobodu - Slavín v priestoroch Slovenského inštitútu pri
veľvyslanectve SR v Moskve. Večer slovenského prezidentského páru
v Moskve zavŕšila návšteva Divadla N.V. Gogoľa, ktoré naštudovalo hru
Osvalda Zahradníka Doletíme do Milána.
Rusko sa v minulosti opakovane vyslovilo proti procesu
rozširovania NATO a zvlášť podráždene Moskva reaguje na integračné
ambície pobaltských štátov. Nesúhlas s pripravovaným ďalším kolom
rozšírenia aliancie, do ktorej chce vstúpiť aj SR, Rusko zopakovalo
aj krátko pred príletom Schustera do Moskvy.
Zástupca šéfa administratívy ruského prezidenta Sergej
Prichoďko, ktorý v Kremli zodpovedá za problematiku zahraničnej
politiky, dnes uviedol, že Rusko nesúhlasí s rozšírením
Severoatlantickej aliancie o nových členov, pretože tento proces
nezodpovedá predstavám o vytváraní jednotného európskeho
bezpečnostného priestranstva.
"O plánoch Slovenska na vstup do NATO vieme. Očakávame, že
o otázke budúcej vojensko-politickej orientácie tejto krajiny sa bude
rozhodovať na základe úlohy formovania v Európe jednotného
bezpečnostného priestranstva," citovala vysokopostaveného kremeľského
úradníka ruská štátna tlačová agentúra ITAR-TASS.
Podľa Kremľa by rozšírenie NATO viedlo v Európe k negatívnym
zmenám. Bezpečnosť v Európe musí byť zaistená pre všetky krajiny
európskeho kontinentu na rovnakej úrovni a musí rátať so záujmami
Ruska, uviedol Prichoďko.
Prezident Schuster s manželkou Irenou a sprievodom v utorok
navštívi Petrohrad, odkiaľ sa v stredu 14. novembra prezidentský
špeciál vydá do kazašskej Astany. Návšteva Kazašskej republiky bude
prvou návštevou prezidenta SR v tejto postsovietskej stredoázijskej
republike.
Stredoeurópski socialisti chcú dodržať termín rozšírenia EÚ
Viedeň 11. novembra (TASR) - Konferencia predstaviteľov
stredoeurópskych socialistických a sociálnodemokratických strán sa
dnes uskutočnila vo viedenskom Rennerovom inštitúte. Slovensko na nej
zastupoval predseda NR SR a líder Strany demokratickej ľavice (SDĽ)
Jozef Migaš.
V stredobode rokovaní bolo predovšetkým pripravované rozšírenie
Európskej únie, informuje rakúska tlačová agentúra APA. Ako uviedol
predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) Alfred
Gusenbauer, účastníci konferencie sa venovali najmä otázkam reforiem
a pokrokov vo vstupných rokovaniach jednotlivých kandidátskych krajín.
Podľa Gusenbauera bude potrebné pripravený časový plán
rozšírenia dodržať. Nemalo by sa zabúdať na to, že ľudia v strednej
Európe žili desaťročia za železnou oponou a cieľom transformačného
procesu, ktorý si tiež vyžiadal veľké obete, bolo vždy členstvo v EÚ.
Trpezlivosť ľudí z kandidátskych krajín sa v súčasnosti nemôže
preťažovať, zdôraznil Gusenbauer, ktorý vyslovil presvedčenie, že
prvé kolo rozšírenia sa uskutoční v súlade s plánmi v roku 2004,
pričom najviac bude z neho profitovať Rakúsko.
Všetci zúčastnení sa zhodli v názore, že v otázke rozširovania
EÚ je nevyhnutná veľmi úzka kooperácia kandidátskych krajín
s členskými štátmi únie, vyhlásil pre TASR hovorca predsedu NR SR
René Semanišin. Momentálne je táto pozícia uľahčená tým, že vo
väčšine európskych krajín sú vo vláde sociálnodemokratické respektíve
socialistické strany.
Existuje však reálna obava, že po prevzatí moci pravicovými
stranami sa proces európskej integrácie môže značne spomaliť. Tento
proces začal akcelerovať práve po nástupe socialistov v Európe, dodal
Semanišin.
Migaš pozval podľa neho zúčastnených na akt slávnostného
pomenovania námestia Alexandra Dubčeka, ktorý sa pri príležitosti
jeho nedožitých 80. narodenín uskutoční z iniciatívy predsedu NR SR
27. novembra v Bratislave.
Účastníci stretnutia predsedov stredoeurópskych
sociálnodemokratických a socialistických strán z Rakúska, Maďarska,
Slovinska, Českej republiky a Slovenskej republiky a podpredsedovia
z Chorvátska a Poľska sa takisto zhodli v tom, že súčasné ekonomické
trendy jednoznačne smerujú k silnej štátu.
Súčasná hospodárska recesia musí byť riešená na základe
keynesianskeho modelu. Rovnakú myšlienku na minulotýždňovej
konferencii v Londýne vyslovil aj poradca exprezidenta USA Billa
Clintona, bývalý prezident Svetovej banky a nositeľ Nobelovej ceny za
ekonomiku Joseph Stiglitz, uzavrel Semanišin.
Na pôde OSN sa koná konferencia štátov, ktoré ratifikovali CTBT
New York 11. novembra (TASR) - V centre OSN v New Yorku sa v dňoch
11. -13. novembra koná v poradí už druhá konferencia štátov, ktoré
ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT)
a ktoré presadzujú uľahčenie jej vstupu do platnosti.
Ako dnes pre TASR uviedli zdroje Tlačového odboru MZV SR,
základným cieľom konferencie je osloviť najmä tie štáty, ktoré zmluvu
zatiaľ nepodpísali a následne neratifikovali, keďže termín vstupu
zmluvy do platnosti je závislý najmä od prístupu štátov k procesu jej
ratifikácie.
Cieľom zmluvy je zaviesť celosvetový univerzálny verifikačný
mechanizmus, využívajúci medzinárodný monitorovací systém (IMS),
skladajúci sa z viac ako 300 staníc rozmiestených na všetkých
kontinentoch, ktoré sú schopné v reálnom čase zaznamenať jadrový
výbuch kdekoľvek na svete.
Ďalšou dôležitou súčasťou zmluvy je zriadenie inštitútu tzv.
inšpekcií na mieste, ktorých úloha spočíva v definitívnom potvrdení
alebo vyvrátení domnienky o zaznamenanej udalosti ako nedovolenom
pokusnom jadrovom výbuchu.
Význam konferencie pre SR potvrdzuje navyše funkcia jedného
z piatich viceprezidentov konferencie. SR vďaka aktivitám v rámci
prípravnej komisie CTBT zastupuje skupinu 22 štátov zo strednej
a východnej Európy.
Reprezentantom Slovenska v tejto funkcii je veľvyslanec Alojz
Némethy, ktorý zastupuje SR v prípravnej komisii CTBT na Stálej misii
pri OSN vo Viedni.
