SR a Rusko podpísali v Moskve dohodu a niekoľko protokolov
Moskva 13. novembra (TASR) - Dohodu o spolupráci v oblasti školstva
do roku 2004 a ďalších niekoľko protokolov podpísali v pondelok večer
v Moskve v rámci návštevy prezidenta SR Rudolfa Schustera
predstavitelia SR a Ruskej federácie. O podpise dokumentov, ktorý
prebehol za prítomnosti prezidenta Schustera s vylúčením médií
v priestoroch veľvyslanectva SR v Moskve, TASR informoval hovorca
prezidenta SR Jozef Leikert. Dohodu medzi Ministerstvom školstva SR
a Ministerstvom školstva a vzdelávania Ruskej federácie o spolupráci
v oblasti vzdelávania na roky 2001 až 2004 podpísali veľvyslanec SR
v Rusku Igor Furdík a námestník ruského ministra Nikita Bancekin.
Ďalšími podpísanými dokumentmi sú protokoly "o otázkach čiastočného
splatenia zadlženosti RF voči SR výrobkami vojenského určenia",
záverečný protokol z konferencie "Spolupráca SR a RF v oblasti
priemyslu" a mimoriadneho zasadnutia pracovnej skupiny pre obchodnú,
vedeckú a kultúrnu spoluprácu, protokol skupiny pre spoluprácu
v oblasti stavebníctva a rámcová zmluva o spolupráci medzi a.s,
Matador Púchov a Vedecko-výskumným ústavom gumárenského priemyslu
Moskva. V utorok R. Schustera v rámci jeho prvej oficiálnej návštevy
Ruska prijme v Moskve primátor desaťmiliónovej metropoly Jurij
Lužkov. V jeho sprievode R. Schuster navštívi pravoslávny Chrám
Krista Spasiteľa, ktorý postavili v pôvodnej podobe na mieste chrámu
zbúraného Stalinom na konci 30. rokov.
Novostavba chrámu postaveného v rekordnom čase je pýchou ruských stavebníkov i symbolom obrody
ruskej spoločnosti. Návšteva Ruska bude pokračovať v Petrohrade.
V stredu 14. novembra prezidentský špeciál zamieri z Petrohradu do
kazašskej metropoly Astana. Návšteva Kazašskej republiky, rovnako ako
návšteva Ruska, bude historicky prvou oficiálnou návštevou prezidenta
SR.
Slovensko dostane hodnotenie od Európskej komisie
Brusel 13. novembra (TASR) - Európska komisia dnes popoludní schváli
a zverejní pravidelné hodnotiace správy o pokroku kandidátskych
krajín. Slovensko sa tak dozvie, ktoré úlohy v príprave na členstvo
v EÚ za uplynulý rok splnilo a v ktorých naopak zaostáva. Slovensko
naďalej plní politické kritériá a urobilo výrazný pokrok
v posilňovaní a prehlbovaní stability demokratických inštitúcií,
uvedie komisia podľa návrhu hodnotiacej správy.
Privíta dôležité kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva, najmä zrušenie
štvorročnej skúšobnej doby a založenie súdnej rady. Vyzve však na
ďalšie kroky zaisťujúce nestrannosť a politickú neutralitu sudcov.
Hoci si EK všimne ďalší pokrok v boji proti korupcii, označí ju za
pretrvávajúcu vážnu príčinu na znepokojenie. Vyzve Slovensko, aby
dôsledne implementovalo prijaté antikorupčné plány a legislatívu
a posilnilo príslušné administratívne kapacity. Komisia tiež podľa
návrhu správy zaznamená pokrok v menšinovej politike, postavenie
Rómov však označí za stále ťažké. Upozorní na priepasť medzi úmyslami
a ich realizáciou v teréne a vyzve na patričné finančné zabezpečenie
implementácie rómskej stratégie.
V ekonomickej oblasti sa Slovensko dozvie, že je fungujúcou trhovou ekonomikou, zatiaľ čo vlani ho bolo
možné za ňu iba považovať. Konkurenčným tlakom na jednotnom trhu EÚ
by malo byť Slovensko schopné čeliť v blízkom čase, avšak len za
predpokladu ďalšieho úsilia pri makroekonomickej stabilizácii
a pokračovaní štrukturálnych reforiem. EK veľmi ocení privatizáciu
a reštrukturalizáciu bankového sektora a štátnych podnikov
poskytujúcich verejné služby. Upozorní však na podstatné zvýšenie
deficitu bežného účtu a vysokú nezamestnanosť. V legislatívnej
oblasti komisia ocení pokrok najmä v kapitolách, ktoré sa Slovensku
podarilo v uplynulom roku uzavrieť.
Okrem iných sú to voľný pohyb tovaru, právo spoločností, sociálna politika a colná únia. Naopak
veľmi kriticky sa vyjadrí k oblastiam ako regionálna politika
a poľnohospodárstvo, kde pretrvávajú štrukturálne slabiny a pokrok
bol iba obmedzený. V oblasti administratívnych kapacít komisia
privíta zvýšenie personálu o 1200 osôb od roku 2002, celkový pokrok
však označí za nedostatočný a vyzve na ďalšie posilňovanie
administratívy. Hodnotiace správy pre 13 kandidátov Európska komisia
dnes schváli a zverejní popoludní v Štrasburgu spolu s tzv.
strategickým dokumentom. V ňom zhrnie hodnotenie všetkých štátov
a navrhne stratégiu ďalšieho postupu rozširovania. Podľa návrhu tohto
dokumentu, v ktorom však na rozdiel od hodnotiacich správ môže dôjsť
k zmenám, spĺňajú všetky kandidátske krajiny okrem Turecka politické
kritériá. Fungujúcimi trhovými ekonomikami sú ČR, Estónsko, Maďarsko,
Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Malta a Cyprus okrem
tohto kritéria sú schopné aj čeliť konkurenčným tlakom na trhu EÚ,
ostatné vymenované štáty by toto kritérium mali splniť v blízkom
čase. Bulharsko je blízko k fungujúcej trhovej ekonomike, Rumunsko
urobilo smerom k splneniu tohto kritériá pokrok a Turecko pokrok
nedosiahlo. Komisia v strategickom dokumente dospeje k záveru, že
žiadny kandidát nespĺňa zatiaľ podmienky členstva v EÚ.
Podľa tempa okovaní a doteraz dosiahnutého pokroku by EK mala byť schopná
v budúcoročných správach odporučiť, ktoré kandidátske krajiny sú
pripravené na členstvo. EK pripomenie, že časový harmonogram
z Göteborgu (ukončenie rokovaní v 2002, vstup v 2004) si za svoj cieľ
zvolilo desať krajín. EÚ má byť podľa komisie pripravená uzavrieť
rokovania s pripravenými kandidátmi počas dánskeho predsedníctva
v druhej polovici budúceho roku.
Správa Olafu uzrie svetlo sveta 22. novembra
Viedeň 13. novembra (TASR) - Ani niekoľkomesačné kontroly
nepreukázali zneužitie finančných prostriedkov vo výške viac ako 50
miliónov eúr, ktoré dostalo Slovensko z podporných fondov Európskej
únie, cituje dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse z kontrolnej
správy Najvyššieho kontrolného úradu SR. Správu o finančnom
škandále, ktorý otriasol na jar tak Bratislavou ako i Bruselom,
dostali tesne pred uzatvorením každoročnej správy o pokrokoch
kandidátskych krajín od slovenskej vlády predstavitelia všetkých 15
členských krajín únie. Na Slovensku však mohlo prísť ku korupcii pri
zadávaní jednotlivých podporných projektov, tvrdí Die Presse a svoje
predpoklady opiera o konštatovanie, že na príslušnom oddelení Úradu
vlády v Bratislave vládla taká veľká "administratívna anarchia", že
veľa rozhodnutí nebolo možné riadne zdokumentovať. Správa NKÚ však
skrýva vnútropolitickú rozbušku pre vládnu koalíciu v Bratislave aj
z toho dôvodu, že zodpovednosť za škandál necháva na pleciach aparátu
Úradu vládu a tým "rehabilituje" niekdajšieho vicepremiéra Pavla
Hamžíka. Ľavicového liberála Hamžíka prepustil premiér Mikuláš
Dzurinda ešte v máji, pretože vicepremiér riešil problém sprenevery
finančných prostriedkov vo vlastnej réžii, namiesto toho, aby bol
o ňom informoval celú vládu. V Dzurindových krokoch videl Hamžík
začiatok "politickej hry" svojho vnútrokoaličného rivala Dzurindu,
ktorá mala vtedajšieho podpredsedu vlády vytlačiť z jeho pozície.
Hamžík však v tom čase ignoroval list Európskej komisie, v ktorom ho
táto vyslovene žiadala, aby si celá slovenská vláda stanovila
vyšetrenie podozrenia zo sprenevery finančných prostriedkov EÚ za
svoju prioritu. Škandál, ktorý sa ťahá od mája a je úzko spojený
s osobou vysokého vládneho úradníka Rolanda Tótha, vyšetruje však aj
naďalej osobitný orgán EÚ pre boj s korupciou, známy pod skratkou
Olaf. Správa o zisteniach Olafu by mala uzrieť svetlo sveta
22.novembra. Podľa rozhodnutia Európského parlamentu z 25.októbra sa
Slovensku predbežne znižuje predvstupová pomoc o 15 miliónov eúr.
Opatrenie má platiť až po úplné vyšetrenie celého škandálu, uzatvára
rakúsky denník.
Kommersant: Slovensko pôjde do NATO s ruskými zbraňami
Moskva 13. novembra (TASR) - Moskva bude pokojne sledovať blížiaci sa
vstup Slovenska do NATO a výmenou za to bude Bratislava pripravená
spolupracovať s Ruskom v energetike a vo vojenskej oblasti. Vo svojom
dnešnom vydaní to konštatuje ruský denník Kommersant s tým, že sa na
tom pravdepodobne dohodli v Kremli ruský prezident Vladimir Putin
a prezident SR Rudolf Schuster, ktorý je na oficiálnej návšteve
Ruska. Kommersant pripomína, že prvá oficiálna návšteva hlavy SR
v Rusku sa začala krátko po tom, ako generálny tajomník NATO George
Robertson v Bratislave vyhlásil, že Slovensko na pražskom summite
aliancie dostane pozvánku. "Kurz priblíženia sa k NATO a EÚ
Bratislava zvolila v roku 1998, keď prišla k moci demokratická vláda
Mikuláša Dzurindu. V ďalšom roku bol za prezidenta krajiny zvolený
kandidát pravice Rudolf Schuster," uviedol denník. Blížiaci sa vstup
SR do NATO Moskva už nepovažuje za prekážku na ceste rozvoja
dvojstrannej spolupráce, a preto dosiahnutie dohody v tejto kľúčovej
otázke umožnilo prezidentom SR a Ruska sústrediť sa na riešení
praktických otázok. S odvolaním sa na nemenované ruské diplomatické
zdroje Kommersant informuje, že na rokovaniach v Kremli sa hovorilo
o otázkach modernizácie slovenskej vojenskej techniky sovietskej
výroby a jej úprave na štandardy NATO.
Prosbu ruskej strany, aby si lovensko ponechalo svojich vyše 20 lietadiel Mig-29, Mig-21 a Su
a v budúcnosti využilo pri modernizácii strojov služby ruských
expertov, slovenský prezident prijal s pochopením. Okrem
vojensko-technickej spolupráce sa v Kremli hovorilo aj o spoločných
energetických projektoch: prepojení ropovodov Družba a Adria
a o výstavbe plynovodu.
Záujem Slovákov o české občianstvo neutícha
Praha 13. novembra (TASR) - Počet Slovákov, ktorí majú záujem o české
občianstvo, neklesá a slovenský konzulát v Prahe ku koncu októbra
evidoval celkovo 112 žiadostí o prepustenie zo štátneho zväzku
Slovenskej republiky. Ako TASR informovala konzulka Ivona Gallová
minulý rok evidovali 140 žiadostí. Na Slovákov, ktorí mali na území
ČR trvalý pobyt ku koncu roka 1992 a doteraz tu žijú, sa vzťahuje
výnimka na základe novely z roku 1999 a o vyviazanie zo štátneho
zväzku žiadať nemusia. Pre všetkých ostatných Slovákov, ktorí
dlhodobo žijú v ČR a majú záujem o české občianstvo platí povinnosť
vyviazať sa zo slovenského občianstva. "Aj pre deti," dodala
konzulka. Ako pre TASR uviedla Marie Masaříková z českého
ministerstva vnútra, slovenskí žiadatelia o české občianstvo musia
mať ku dňu podania žiadosti povolený trvalý pobyt v ČR najmenej päť
rokov. Zároveň sa musia preukázať výpisom z registra trestov zo SR aj
ČR, či neboli v posledných piatich rokoch právomocne odsúdení za
úmyselný trestný čin. Oproti iným cudzincom žiadajúcim české
občianstvo však u Slovákov nie je potrebná skúška z českého jazyka,
dodala Masaříková. Za vyviazanie sa zo slovenského občianstva je
potrebné zaplatiť. Správne poplatky sú odstupňované v závislosti od
dosiahnutého vzdelania žiadateľa. Najvyššia sadzba je stanovená
občanom s vysokoškolským vzdelaním a predstavuje 30.000 Sk.
Stredoškoláci zaplatia 25.000 Sk a tí, čo dosiahli základné vzdelanie
20.000 korún.
Slovenská parlamentná delegácia ukončila návštevu
Bádenska-Württemberska
Stuttgart 13. novembra (TASR) - Slovenská parlamentná delegácia,
vedená podpredsedom NRSR Pavlom Hrušovským, skončila dnes trojdňovú
oficiálnu návštevu nemeckej spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko.
Pavol Hrušovský sa dnes v Stuttgarte stretol s predsedom krajinského
parlamentu Petrom Straubom. Diskutoval s ním o otázkach možnej
vzájomnej spolupráce na parlamentnej i vládnej úrovni, ako aj
o vývoji na slovenskej politickej scéne po budúcoročných
parlamentných voľbách. Bádensko-Württembersko prejavuje o spoluprácu
so Slovenskom veľký záujem, pričom ani partneri v spolkovej krajine
nie sú celkom spokojní s doterajšími výsledkami hospodárskej
spolupráce a úrovňou investovania zahraničného kapitálu v SR,
poznamenal podpredseda NRSR. So štátnym tajomníkom krajinského
ministerstva hospodárstva sa Hrušovský dohodol na konkrétnych
iniciatívach, ktoré sa v krátkom čase uskutočnia na Slovensku. Tie by
mali pomôcť krajinským podnikateľom prísť a investovať v SR.
Hrušovský zároveň požiadal o návštevu zástupcov podnikateľskej sféry
Bádenska-Württemberska na Slovensku s cieľom dohodnúť na úrovni oboch
ministerstiev, v ktorých komoditách tovarových skupín alebo
oblastiach si SR najviac želá vstup zahraničného kapitálu.
V Bádensku-Württembersku našla SR podporu na ceste do Európskej únie
i NATO. Všetci zhodne konštatovali, že budú pozitívne ovplyvňovať
rozširovanie EÚ a NATO s osobitným dôrazom na vstup SR do aliancie
v čo najkratšom termíne, dodal Hrušovský. Rokovania s predstaviteľmi
Nadácie Roberta Boscha sa týkali konkrétnych projektov vzájomnej
výmeny informácií prostredníctvom univerzít a ďalších inštitúcií.
Mohli by sa realizovať rôzne projekty zamerané na opatrovníctvo ľudí,
ktorí potrebujú pomoc a sú odkázaní na iných. Hrušovský zároveň
požiadal nemeckých partnerov o pomoc v procese transformácie
agropotravinárskeho komplexu.
Kukan odcestoval do USA na VZ OSN venované boju proti terorizmu
Moskva 13. novembra (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Eduard
Kukan odcestoval dnes z Moskvy do New Yorku, kde sa až do soboty
zúčastní na 56. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Tohtoročné
rokovanie VZ OSN je zamerané najmä na otázky spoločného boja
medzinárodného spoločenstva proti terorizmu. Šéf slovenskej
diplomacie vystúpi s prejavom v rámci všeobecnej rozpravy vo štvrtok.
V rámci pobytu v New Yorku by sa mal Kukan stretnúť s najvyššími
predstaviteľmi OSN - generálnym tajomníkom Kofim Annanom, resp. jeho
zástupkyňou Louise Fréchettovou, a predsedom 56. zasadnutia VZ Han
Seung-soom. Bilaterálne rokovania sa očakávajú s rezortnými partnermi
z Číny, Maďarska, Turecka, Chorvátska, Ukrajiny, Egypta, Andorry,
Grécka, Uzbekistanu, Čiernej Hory, Alžírska, Nigérie, Ruskej
federácie a Singapuru. V pláne má taktiež rokovania s námestníkom
ministra zahraničných vecí USA Marcom Grossmanom a štátnou
podtajomníčkou MZV USA pre európske záležitosti Elizabeth Jonesovou.
Minister Kukan by sa mal stretnúť i s prezidentom Kresťanskej misie
pre Spoločenstvo OSN Garym Allenom, predstaviteľmi Amerického
židovského výboru a organizácie Bďnai Bďrith. Kukan v New Yorku
zároveň podpíše protokol o potláčaní a trestaní obchodu s ľuďmi
a protokol týkajúci sa pašovania migrantov, ktoré dopĺňajú Dohovor
OSN proti nadnárodnému zločinu. Kukan dosiaľ v Moskve sprevádzal
prezidenta SR Rudolfa Schustera v rámci jeho návštevy Ruskej
federácie.
MR by po vstupe do EÚ bez SR bola krajinou s najdlhšou vonkajšou
hranicou únie
Budapešť 13. novembra (TASR) - Rozšírenie schengenských hraníc na
budúce členské krajiny Európskej únie nemôže znamenať sťaženie
udelenia azylu pre utečencov v týchto štátoch. Tieto hranice nemôžu
vytvoriť nový múr medzi krajinami únie a ostatnými štátmi, odznelo
dnes na konferencii Schengenské hranice a terorizmus, dejiskom ktorej
je maďarská metropola Budapešť. Predseda Maďarského helsinského
výboru Ferenc Köszeg na podujatí, ktorého spoluorganizátorom je aj
Nadácia Heinricha Bölla, podčiarkol, že predmetná úprava hraníc
nemôže zmenšiť práva utečencov a nemôže dostať do zlej situácie
príslušníkov národnostných menšín, žijúcich na druhej strane
hraničnej čiary. Vysoký predstaviteľ Pohraničnej stráže MR, plukovník
István Szöke upozornil, ak sa Maďarsko dostane do Európskej únie bez
Slovenska, potom sa stane členskou krajinou únie s jej vôbec
najdlhšou vonkajšou hranicou. To by pre maďarských pohraničníkov
znamenalo obrovskú úlohu, veď jedna z najdôležitejších migračných
trás vedie práve cez územie Maďarskej republiky.
Práve preto sú otrené dobré vzťahy s pohraničnými orgánmi susedných štátov, dodal
plukovník. Podľa jeho slov najviac narušiteľov registrujú v MR na
maďarsko-rumunskom hraničnom úseku. Väčšina z utečencov, ktorým sa
podarí dostať do Maďarska, sa pokúša pokračovať v ceste cez
maďarsko-rakúske a maďarsko-slovinské štátne hranice. Na ukrajinskom
teritóriu sa podľa rovnakého zdroja nachádza v súčasnosti asi 140.000
utečencov z Afganistanu, časť ktorých sa zrejme bude pokúšať
o ilegálny prechod ukrajinsko-maďarskej hranice.
EK podporila scenár veľkého tresku
Štrasburg 13. novembra (TASR) - Európska komisia dnes navrhla
členským štátom EÚ scenár rozšírenia, podľa ktorého by sa mali
prístupové rokovania skončiť v roku 2004 a prvé krajiny by mali do
únie vstúpiť v roku 2004. Komisia vychádza zo záverov júnového
summitu v Göteborgu a predpokladá, že takýto scenár by sa mohol týkať
desiatich krajín, ktoré si ho stanovili za svoj cieľ. Medzi nimi je
aj Slovensko. EK v tzv. strategickom dokumente konštatovala, že
zatiaľ žiadny kandidát nespĺňa podmienky členstva v EÚ.
"Vzhľadom doterajšiemu tempu rokovaní a dosiahnutému pokroku by komisia mala
byť schopná odporučiť tie krajiny, ktoré budú pripravené na vstup, na
základe hodnotiacich správ v roku 2002," napísala exekutíva EÚ
v strategickom dokumente. EÚ by podľa tohto textu mala byť pripravená
ukončiť prístupové rozhovory na konci dánskeho predsedníctva v druhom
polroku 2002 a to so všetkými krajinami, ktoré budú spĺňať podmienky
členstva. Keďže EK dáva šance na takýto scenár desiatim krajinám,
nepriamo v strategickom dokumente podporila myšlienku veľkého tresku
(big bangu), teda spoločného vstupu veľkej skupiny krajín.
Rozšírenie prípadne aj o 10 krajín je podľa strategického dokumentu možné
financovať na základe finančného výhľadu na roky 2000-06, ktorý EÚ
stanovila už v roku 1999, keď však počítala len s prijatím šiestich
krajín v prvej vlne. "Aj za predpokladu, že k prvým pristúpeniam
dôjde v roku 2004 a že sa pripojí viac ako šesť a možno až desať
krajín, prehodnotené náklady na rozšírenie v každom z rokov 2004 až
2006 zostanú pod hodnotami dohodnutými v Berlíne," konštatovala EK.
Nórsky premiér označil Slovensko za silného kandidáta na členstvo
v NATO
Oslo 13. novembra (TASR) - Nórsky premiér Kjell Magne Bondevik dnes
vyhlásil, že Slovensko je silným kandidátom na členstvo v NATO. Po
rokovaní so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorý dnes
začal dvojdňovú oficiálnu návštevu Nórskeho kráľovstva, zdôraznil, že
jeho vláda podporuje tzv. politiku otvorených dverí a Slovensko by
mohlo dostať pozvánku do NATO na pražskom summite aliancie na budúci rok.
Rozšírenie NATO by malo byť čo najširšie a malo by zahŕňať čo
najviac kandidátskych krajín, povedal Bondevik. Nórsko podporuje aj
členstvo Slovenska v Európskej únii. "Sme Európania aj napriek tomu,
že nie sme členmi Európskej únie," zdôraznil nórsky premiér, ktorého
krajina sa v referende už dvakrát vyslovila proti členstvu v únii.
Dodal však, že Nórsko spolupracuje s pätnástkou v mnohých oblastiach.
Jeho slová doplnil Mikuláš Dzurinda, ktorý konštatoval, že integrácia
Slovenska do EÚ je jednou z priorít zahraničnej politiky SR.
"Doteraz sme uzavreli dvadsať kapitol z celkového počtu 29 a je naším
záujmom vstúpiť do EÚ spoločne s krajinami V4," poznamenal. Obaja
premiéri označili slovensko-nórske vzťahy za dobré a nezaťažené
žiadnymi otvorenými otázkami. Premiér Dzurinda ocenil najmä
hospodársku spoluprácu medzi krajinami, ktorá dosiahla rekordnú
úroveň počas minulého roka. V tejto súvislosti ocenil vstup nórskeho
investora Norsk Hydro do hlinikárne v Žiari nad Hronom, kde je
majoritným vlastníkom spolu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.
Rovnako vyzdvihol aj založenie firmy Timms, ktorá má rozbehnúť výrobu
textilných lán v Trenčíne. Podiel Nórska na slovenskom dovoze
predstavuje 0,15 percenta a na slovenskom vývoze 0,29 percenta.
Celkovým objemom investícií vo výške takmer 450 miliónov korún je
Nórsko medzi zahraničnými investormi na Slovensku na desiatom mieste.
Predseda juhoslovanskej Rady republík prijal veľvyslanca SR v JZR
Belehrad 13. novembra (TASR) - Predseda Rady republík, hornej komory
juhoslovanského parlamentu Srdja Božovič dnes prijal nového
slovenského veľvyslanca v Juhoslovanskej zväzovej republike Miroslava
Lajčáka, ktorého informoval o súčasnej politickej situácii v JZR.
Obaja predstavitelia sa zhodli, že medzi JZR a SR panujú priateľské
vzťahy a že obe strany majú záujem o vzájomnú spoluprácu, vrátane
spolupráce medzi oboma parlamentmi. Dynamickejšia a zmysluplnejšia
spolupráca medzi parlamentmi by tiež mohla napomôcť užitočnej výmene
skúseností. Slovensko by mohlo JZR napríklad informovať o svojich
skúsenostiach pri budovaní demokratickej spoločnosti, oznámila
informačná služba juhoslovanského parlamentu.
Nórov zaujímajú možnosti investovania ich firiem na Slovensku
Oslo 13. novembra (TASR) - O možnosti investovania nórskych firiem na
Slovensku a otázky spojené s integráciou SR do euroatlantických
štruktúr sa dnes zaujímali predstavitelia nórskeho parlamentu
v rozhovoroch so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Nórsko je
zakladajúcim členom NATO a všimlo si pokrok, ktorý urobilo Slovensko
za ostatné tri roky, povedal Dzurinda počas svojej návštevy Nórskeho kráľovstva.
V tejto súvislosti ocenil pomoc Nórska, ktoré aj keď nie
je členom Európskej únie, vypracovalo akčný plán pre pomoc
kandidátskym krajinám. Jeho cieľom je podpora rozvoja vyvíjajúcich sa
demokracií a občianskych spoločností. Gestorom projektu je nórske
ministerstvo zahraničných vecí a je cielený do najproblematickejších
oblastí. Slovensko dnes predložilo dva projekty. Jeden sa týka
podpory regionálnych rozvojových agentúr a druhý súvisí s vytvorením
rómskeho centra v slovenskej Čate. Nórsko vyčlenilo na plán 127
miliónov nórskych korún, z toho päť miliónov by malo dostať Slovensko.
Väčšina prostriedkov však putuje do pobaltských republík
a Ruskej federácie. Program predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu bude
dnes večer pokračovať účasťou na slávnostnej večeri, ktorú podáva
jeho nórsky partner Kjell Magne Bondevik. V stredu Dzurinda zavŕši
oficiálnu návštevu Nórska audienciou u kráľa Haralda V. Súčasťou
programu slovenského premiéra je aj otvorenie proinvestičného
seminára, ktorý organizujú Košické železiarne. Vo večerných hodinách
by sa mal vrátiť späť na Slovensko.
Umelecké spoločenstvo A-R bude od štvrtka vystavovať v Budapešti
Budapešť 13. novembra (TASR) - Výstavu prác členov slovenského
umeleckého spoločenstva A-R otvorí vo štvrtok na pôde Ludwigovho
múzea v Budapešti minister kultúry SR Milan Kňažko. Expozícia diel
Kláry Bočkayovej, Milana Bočkaya, Ladislava Čarného, Daniela
Fischera, Vladimíra Kordoša, Otisa Lauberta, Mariána Meška, Igora
Minárika, Mariána Mudrocha a Dezidera Tótha obohatí Týždne slovenskej
kultúry v Maďarskej republike. Práce tvorcov, ktorí sa narodili
v rokoch 1945-1950, už obdivovali návštevníci výstav v Bruseli, New
Yorku, Paríži, Sydney, nemeckom Ulme a ďalších mestách. V Budapešti
bude expozícia výtvarných diel spoločenstva A-R sprístupnená
verejnosti do 6. januára 2002.
Prodi: Budúci rok bude pre rozšírenie rozhodujúcí
Štrasburg 13. novembra (TASR) - Budúci rok bude rozhodujúci pre
proces rozšírenia Európskej únie a budúcnosť celej Európy. Dnes
zverejnené hodnotiace správy o pokroku kandidátov ukazujú, že tento
historický moment je veľmi blízko. Vyhlásil to dnes v Štrasburgu
predseda Európskej komisie Romano Prodi. "Rozšírenie, inými slovami
zjednotenie nášho kontinentu, uzatvára jednu kapitolu európskej
histórie a dáva základ pre budovanie budúcnosti," povedal Prodi
poslancom Európskeho parlamentu, keď spolu s komisárom Günterom
Verheugenom prezentoval dnes zverejnené posudky na 13 kandidátov.
Ocenil značný pokrok dosiahnutý uchádzačmi o členstvo v EÚ. "Sú to
krajiny, ktoré boli ešte pred desiatimi rokmi odtrhnuté od Európy,
v ktorej žijeme," pripomenul. Presne o rok bude únia podľa neho
posudzovať schopnosť každého kandidáta prijať práva a povinnosti
členstva v EÚ. "Budúci rok bude preto rozhodujúci pre rozšírenie
i budúcnosť Európy. Rokovania sa budú zaoberať citlivými otázkami ako
poľnohospodárstvo, štrukturálne fondy a rozpočet. Keď k tomu dôjde,
ukážeme rovnaké odhodlanie hľadať konštruktívne riešenia ako
v minulosti," ubezpečil šéf EK s tým, že komisia hneď na začiatku
budúceho roka predloží potrebné návrhy.
"Veľa však bude závisieť aj na neoslabenom úsilí kandidátov prijímať a implementovať
legislatívu," upozornil Prodi. Vyzval členské krajiny EÚ, aby naďalej
rešpektovali existujúce záväzky týkajúce sa rozšírenia, najmä Agendu
2000 a finančný výhľad do roku 2006. "Ďalšie reformy sa nesmú stať
podmienkou rozšírenia," zdôraznil s tým, že prístupové rokovania sa
nesmú spájať s finančnými záležitosťami po roku 2006. Komisár
Verheugen označil cieľ ukončiť na budúci rok rokovania s najlepšími
krajinami, ktoré by mali vstúpiť do EÚ v roku 2004, za "absolútne realistický".
Finančný výhľad na roky 2000-06 bude podľa neho stačiť
na prijatie až desiatich krajín. "EÚ musí byť pripravená prijať
všetkých, ktorí splnia v roku 2002 podmienky. Môže to byť až desať
krajín, aj keď neviem, či to bude naozaj desať krajín," povedal
poslancom komisár. Na otázku talianskeho poslanca Guida Podestu sa
vyjadril aj k problematike colnej únie medzi Slovenskom a ČR
v prípade, že by obe krajiny nevstúpili do EÚ v rovnakom čase. "Ak by
sa to stalo, budeme schopní nájsť riešenie v rámci asociačných dohôd
EÚ s týmito krajinami. Nemyslím si však, že tento problém vznikne,"
povedal Verheugen.
EK: Pokrok Slovenska v posilňovaní aministratívy je nedostatočný
Štrasburg 13. novembra (TASR) - Slovensko dosiahlo v uplynulom roku
dobrý pokrok v preberaní európskej legislatívy, zlepšenia sa však
netýkajú všetkých oblastí. Najmä v poľnohospodárstve a regionálnej
politike pretrvávajú štrukturálne slabiny. V tohtoročnej hodnotiacej
správe to dnes konštatovala Európska komisia (EK). Výrazný pokrok sa
podarilo dosiahnuť najmä v kapitolách, ktoré Slovensko v prístupových
rokovaniach do Európskej únie (EÚ) už uzavrelo.
Ide najmä o kapitoly voľný pohyb tovaru, právo spoločností, sociálna politika
a zamestnanosť, colná únia a energetika. Rovnako v kapitole finančná
kontrola, o ktorej SR ešte rokuje, konštatovala EK veľký pokrok.
Privítala najmä prijatie zákona o finančnej kontrole a vnútornom
audite. Poradila však Slovensku, aby sa zameralo na kontrolu
v oblasti využívania fondov EÚ a ochranu finančných záujmov únie.
Mimoriadne kriticky sa komisia vyjadrila ku kapitole regionálna
politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov. "Od minulej správy
bol dosiahnutý len malý pokrok v príprave na implementáciu
štrukturálnej politiky," napísala EK. Problém administratívnych
kapacít v regionálnej politike, ktoré ostávajú dôvodom na veľké
znepokojenie, by mal byť neodkladne riešený, vyzvala komisia.
Za veľmi slabú považuje aj koordináciu v tejto oblasti medzi
ministerstvami. V poľnohospodárstve bol pokrok tiež nedostatočný,
s výnimkou veterinárnych záležitostí. "Slovensko stále zaostáva
v zosúlaďovaní poľnohospodárskej legislatívy. Slabé stránky
z minuloročnej správy pretrvali," konštatovala EK. Kritika sa
Slovensku ušla aj v kapitole dane, kde došlo pri zosúlaďovaní
legislatívy len k obmedzenému pokroku a v prípade priameho zdaňovania
nebol dokonca "žiadny pokrok". Aj v doprave komisia vidí problémy
- hoci sa preberanie legislatívy zlepšilo, treba ďalší podstatný pokrok.
V oboch prípadoch ide pritom o kapitoly, ktoré by Slovensko
chcelo uzavrieť ešte tento polrok. To isté platí o kapitole životné
prostredie, kde však EK konštatovala oproti vlaňajšku predsa len
väčší pokrok, najmä v oblasti odpadov a kvality ovzdušia. "Žiadny
pokrok" však nebol zaznamenaný pri legislatíve v oblasti vody,
ochrany prírody a hluku. Hoci ešte treba veľa urobiť pre zosúladenie
environmentálnej legislatívy, EK privítala, že Slovensko pripravilo
jasné plány preberania a implementácie právnych noriem v tejto oblasti.
Čo sa týka administratívnych kapacít, napriek čiastkovým
zlepšeniam v niektorých oblastiach považuje EK celkový pokrok za
nedostatočný. Rozhodnutie vlády o posilnení počtu pracovníkov
zaoberajúcich sa integráciou do EÚ o asi 1200 osôb v budúcom roku je
"vítaným krokom", ale vo všetkých sektoroch je potrebné "zvýšené
a trvalé" úsilie pri posilňovaní administratívnych kapacít.
