3. Spolupráca so štátnymi orgánmi SR a plnenie informačnej povinnosti SIS
SIS v roku 2003 poskytla príjemcom zo zákona celkovo 428 informácií (98 zahraničných, 188 bezpečnostných a 142 ekonomických). Príjemcovia pozitívne hodnotili vierohodnosť a včasnosť väčšiny informácií.
Slovenská informačná služba sa podieľala na odhalení viac ako štyroch desiatok prípadov závažnej organizovanej trestnej činnosti a poškodzovania ekonomických záujmov SR, o ktorých bola verejnosť informovaná prostredníctvom masmédií. Je však pochopiteľné, že účasť SIS na vyriešení týchto prípadov nie je možné verejne konkretizovať.
Slovenská informačná služba v roku 2003 udržiavala oficiálne kontakty so všetkými ústrednými orgánmi štátnej správy. SIS spolupracovala aj s ich podriadenými zložkami a s niektorými ďalšími významnými inštitúciami a obchodnými spoločnosťami. SIS nadviazala oficiálnu spoluprácu s Fondom ochrany vkladov; s Leteckou vojenskou nemocnicou v Košiciach; s Vojenskou nemocnicou v Ružomberku; s Úradom civilnej ochrany; s Úradom priemyselného vlastníctva; s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a so Stálou misiou SR pri OSN vo Viedni.
Cieľom oficiálnych kontaktov SIS bola výmena informácií potrebných na plánovanie, na usmerňovanie a na vyhodnocovanie spravodajskej činnosti SIS a na výkon podporných činností služby. V rámci oficiálnych kontaktov SIS spolupracovala so štátnymi orgánmi aj pri tvorbe návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov, pri vykonávaní bezpečnostných previerok, pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, pri zabezpečovaní požiarnej ochrany a bezpečnosti práce, pri zabezpečovaní civilnej ochrany a obrannej prípravy a pri vyšetrovaní podozrení z trestnej činnosti.
K 31. 12. 2003 SIS oficiálne spolupracovala s nasledujúcimi inštitúciami:
Kancelária prezidenta SR; Úrad vlády SR; Národná rada SR; Osobitný kontrolný výbor NR SR; Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR; Ministerstvo financií SR; Ministerstvo hospodárstva SR; Ministerstvo kultúry SR; Ministerstvo obrany SR; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR; Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR; Ministerstvo pôdohospodárstva SR; Ministerstvo spravodlivosti SR; Ministerstvo školstva SR; Ministerstvo vnútra SR; Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR; Ministerstvo zahraničných vecí SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo životného prostredia SR; Akadémia PZ; Bezpečnostný úrad MO SR; Colné riaditeľstvo SR; colné úrady; Data centrum; Dom zahraničných stykov; Dopravná polícia; Exportno-importná banka SR; Fond národného majetku SR; Fond ochrany vkladov; Justičná polícia; krajské, okresné a obecné úrady; krajské súdy; krajské a okresné prokuratúry; krajské a okresné riaditeľstvá PZ; Kriminalisticko-expertízny ústav; Letecká vojenská nemocnica v Košiciach; Letecký úrad; Migračný úrad; Najvyšší kontrolný úrad SR; Národná banka Slovenska; Národná protidrogová jednotka; Národný bezpečnostný úrad; Národný úrad práce; Nemocnica s poliklinikou MV SR; Prezídium PZ SR; Protimonopolný úrad SR; regionálne odbory MP SR; Slovenská akadémia vied; Slovenská správa ciest; Slovenský pozemkový fond; Sociálna poisťovňa; Spoločná zdravotná poisťovňa; Správa finančnej kontroly; Správa kriminálnej a finančnej polície; Správa štátnych hmotných rezerv SR; Stavebný úrad; Stredná odborná škola PZ Bratislava-Devínska Nová Ves; Stredná odborná škola PZ – Pezinok; Stála misia SR pri OSN vo Viedni; Štatistický úrad SR; Štátny zdravotný ústav; Telekomunikačný úrad SR; Technická univerzita v Košiciach; Topografický ústav; Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach; Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi; Ústavný súd SR; Ústredné daňové riaditeľstvo SR; daňové úrady; Úrad civilnej ochrany; Úrad geodézie, kartografie a katastra SR; Úrad hraničnej a cudzineckej polície; Úrad finančnej polície; Úrad jadrového dozoru SR; Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií; Úrad operatívnej techniky; Úrad organizovanej trestnej činnosti; Úrad požiarnej ochrany; Úrad priemyselného vlastníctva; Úrad pre finančný trh; Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo; Úrad pre štátnu službu; Úrad pre verejné obstarávanie; Vojenská akadémia Liptovský Mikuláš; Vojenská nemocnica v Ružomberku; Vojenská spravodajská služba; Vojenské obranné spravodajstvo; vyššie územné celky; Zbor väzenskej a justičnej stráže; Železničná polícia SR.
SIS pri získavaní doplňujúcich informácií potrebných na analytickú činnosť oficiálne spolupracovala aj s 28 obchodnými spoločnosťami.
Oficiálna spolupráca SIS s inými organizáciami prebiehala približne v 25 % prípadov na základe zmlúv o spolupráci a vykonávacích protokolov. Ostatné oficiálne kontakty boli ustanovené na základe poverovacej listiny s určením kontaktného pracovníka pre styk so SIS alebo ústnou dohodou.
SIS na skvalitnenie svojej spravodajskej činnosti využívala spätnú väzbu od externých príjemcov s hodnotením postúpených informácií. Spätnú väzbu dostávala najčastejšie od Správy kriminálnej a finančnej polície PPZ, ktorá informovala SIS o výsledkoch prešetrovania prípadov, na ktoré informačná služba upozornila.
V rámci oficiálnych kontaktov sa SIS snažila zisťovať aj informačné potreby štátnych orgánov, ktoré však svoje požiadavky informačnej službe predkladali len sporadicky.
V roku 2003 pokračovala spolupráca SIS v rámci spravodajskej komunity (SIS, NBÚ, VSS a VOS). V spolupráci s partnerskými inštitúciami bol spracovaný aj komplexný materiál o spravodajskej komunite SR – Podsystém spravodajstva ako súčasť bezpečnostného systému SR –, ktorý bol prerokovaný a schválený výborom pre koordináciu spravodajských služieb Bezpečnostnej rady SR.
4. Stanovisko k niektorým problémom týkajúcich sa aktuálneho diania v SIS
Pôsobenie SIS v roku 2003 negatívne ovplyvnilo viacero mediálnych káuz, ako aj spájanie informačnej služby s viacerými podozreniami z porušovania zákonov. Pri vytváraní jej negatívneho obrazu boli žiaľ často dezinterpretované aj úprimné snahy a viaceré opatrenia prijaté vedením služby s cieľom skvalitniť jej činnosť a posilniť mechanizmy jej verejnej kontroly.
Rok 2003 bol pre SIS významný aj z pohľadu zmeny jej personálneho zloženia. Nové vedenie služby v apríli 2003 verejne deklarovalo, že pôsobenie bývalých príslušníkov ŠtB v SIS bude onedlho uzavretou historickou kapitolou. Tento záväzok sa stal realitou a od 1. januára 2004 nemajú bývalí príslušníci ŠtB žiadny vplyv na činnosť SIS.
SIS sa s problémom pôsobenia príslušníkov ŠtB dokázala vyrovnať bez závažného ohrozenia svojej funkčnosti. Táto zásadná, a vzhľadom na zavŕšenie integračného procesu aj závažná zmena sa však na domácej scéne nestretla s primeraným ocenením, a to aj napriek tomu, že viaceré štátne inštitúcie SR, aj v oblasti obrany a bezpečnosti, sa s touto otázkou doteraz vysporiadať nedokázali.
Celý rok bol poznačený vyšetrovaním kauzy tzv. nezákonného odpočúvania, ktorá vo verejnosti vyvolala množstvo negatívnych emócií. SIS si uvedomuje závažnosť tejto kauzy, ktorá vrhá zlé svetlo na jej meno, a preto má úprimný záujem na jej pravdivom objasnení bez ohľadu na to, či bude výsledok pre ňu priaznivý, alebo nie.
Služba po celý čas poskytovala vyšetrujúcim orgánom maximálnu súčinnosť, ktorú ocenili vo svojich vyjadreniach aj členovia vyšetrovacieho tímu vyššej vojenskej prokuratúry.
Keď prokuratúra v júli 2003 oznámila prerušenie vyšetrovania, riaditeľ SIS zriadil vnútornú komisiu, ktorá si pre objektívnosť prizývala k svojej práci aj technického experta Kriminalisticko-expertízneho ústavu MV SR. Úlohou komisie bolo pomôcť objasniť niektoré neuzatvorené otázky interným vyšetrovaním. Komisia vo svojej práci dospela k mnohým novým a závažným poznatkom, ktoré boli bezodkladne odstúpené prokuratúre bez ohľadu na možné dôsledky pre samotnú SIS.
Viaceré publikované obvinenia voči SIS sa v procese vyšetrovania ukázali ako neopodstatnené. Na druhej strane zistenie niektorých nedostatkov pri manipulácii so systémom odpočúvania a pri jeho zabezpečení viedlo SIS k prijatiu ďalších nových personálnych, organizačných a technických opatrení zamedzujúcich možné zneužívanie technických zariadení na odpočúvanie.
Nevýhodou práce komisie bola skutočnosť, že jej pôsobenie bolo obmedzené len na SIS. Napriek tomu je SIS presvedčená, že jej poznatky posunuli vyšetrovanie vpred, o čom svedčí aj fakt, že prokuratúra aj na základe spomínaných nových skutočností vyšetrovanie o dva mesiace po prerušení obnovila, aj keď ho orientovala iným smerom ako bolo pôvodné šetrenie. Interpretácia a získavanie ďalších poznatkov je v rukách vyššej vojenskej prokuratúry, SIS má dobrú vôľu naďalej vychádzať v ústrety jej
Vo verejnosti v druhej polovici roku 2003 v súvislosti s informačnou službou rezonovala aj kauza tzv. “skupinky”, ktorá vyvolala ešte viac emócií a postavila SIS možno do ešte horšieho svetla ako problém tzv. nezákonného odpočúvania. Kauzu často komplikovali jej politické súvislosti a skreslené a dezinterpretované čiastkové informácie, na základe ktorých sa vytváral monštruózny obraz o činnosti SIS.
Prirodzenosť práce spravodajských služieb a právny rámec ich činnosti v podobných zložitých a citlivých situáciách, o aký v tomto prípade ide, neposkytujú dostatočný priestor na verejné vysvetľovanie a na obhajobu toho, čo sa v skutočnosti stalo. Tam, kde takýto priestor bol, služba si svoje počínanie obhájila, a v prípade potreby je tak pripravená urobiť znova.
Negatívne súvislosti sa pri absencii jasného “ukotvenia” SIS v politickom systéme prejavili v závere roku 2003 v závažnom rozhodnutí parlamentu, ktorý pri schválení zákona o štátnom rozpočte pristúpil k drastickému 20-percentnému skráteniu rozpočtu SIS. Informačná služba sa dokáže, samozrejme s vypätím všetkých síl, redukciou niektorých činností a úplným zastavením rozvojových aktivít, s touto situáciou v roku 2004 vyrovnať. Nemožno však zakrývať, že to môže mať vážny dosah na spravodajskú činnosť SIS a na jej medzinárodnú spoluprácu so spojencami pri eliminácii bezpečnostných hrozieb voči SR v roku 2004.
Navyše je treba jasne povedať, že ak by obdobné likvidačné krátenie finančných zdrojov pre SIS pokračovalo aj v rozpočte na rok 2005 a ďalšie roky, nebude v silách SIS zabezpečiť plnenie všetkých zákonom stanovených úloh.
Záver
Slovenská informačná služba sa aj napriek zložitým podmienkam v roku 2003 usilovala v plnej miere plniť svoje úlohy a povinnosti vyplývajúce jej zo zákona a prispievať k ochrane ústavného poriadku a k zaisteniu bezpečnosti Slovenskej republiky.
