Vyplýva to z novely zákona o študentských pôžičkách, ktorú dnes schválil vládny kabinet.
Novelu, ktorá zavádza školné na vysokých školách (VŠ) a mení systém poskytovania študentských pôžičiek a sociálnych štipendií, podporili všetci ministri vládnej koalície. Platenie za štúdium, ktoré vláda už dvakrát odložila, by sa malo dostať na rokovanie parlamentu v júni. Podporu bude predkladateľ návrhu zákona - minister školstva Martin Fronc - hľadať aj u poslancov nevládnych politických subjektov.
O definitívnej výške školného v rozpätí od nula do 30 percent z priemerných nákladov na študenta ročne rozhodne VŠ. "Nulová hranica školného však bude platiť iba v nasledujúcich dvoch rokoch," povedal na adresu nového zákona Fronc.
Ochranu študentov pred neúmerným zvyšovaním školného má zabezpečiť ustanovenie, podľa ktorého bude možné zvýšiť školné o toľko, o koľko sa zmení základ, teda náklady na študenta. Použitie peňazí získaných zo školného bude musieť v oddelenom hlasovaní schváliť študentská časť akademického senátu.
Ďalšou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim návrhom je zvýšenie koeficientu pre výpočet sociálneho štipendia pre študentov študujúcich mimo bydliska z 1,2 na 1,5. Percento študentov s nárokom na sociálne štipendium sa však zvyšovať nebude. Uvedená zmena si podľa Fronca vyžiada 150 miliónov korún navyše. Pôvodný návrh počítal so 700 miliónmi korún na sociálne štipendiá, pričom pol miliardy má ísť z dotácie, ktorú v súčasnosti dostávajú vysokoškolské internáty.
Novela ďalej umožňuje, aby sa členom štátnicových komisií mohol stať aj odborník nominovaný Akreditačnou komisiou. "Tento bude mať právo zúčastniť sa aj neverejného zasadania štátnicovej komisie," poznamenal Fronc.
Do novely sa dostali aj pozmeňujúce návrhy ministra financií Ivana Mikloša. Podľa prvého z nich budú súkromné školy financované v rovnakom režime ako verejné, tak ako v regionálnom školstve. "Napriek tomu, že si to vyžiada zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, pomôže to vyriešiť kapacitný problém," myslí si Mikloš.
Novela ruší aj závislosť platov vysokoškolských pedagógov od odslúžených rokov. V praxi to znamená, že škola bude môcť podľa uváženia udeliť pedagógovi najvyšší stupeň v príslušnej triede. "Štyridsaťročný profesor nebude zarábať menej ako šesťdesiatročný, čím sa vyrieši generačný problém na VŠ," dodal Mikloš. Na túto zmenu bude podľa neho potrebných ďalších 300 miliónov, ktoré by sa mali použiť z priorít vlády.
Spoplatnenie dennej a externej formy vysokoškolského štúdia, ktoré vyplýva z Programového vyhlásenia vlády, bolo plánované od nasledujúceho akademického roka. Rezort školstva predložil dva návrhy. Druhý z nich vypracoval v spolupráci s ministerstvom financií. Prvý návrh sa nedostal na rokovanie pléna, druhý minister školstva na základe rozhodnutia vlády a Koaličnej rady stiahol z prvého čítania v parlamente.
Otázku zavedenia školného mala riešiť už novela zákona o VŠ, ktorú schválil parlament v novembri minulého roku. Pôvodný návrh novely zákona o VŠ z dielne Ministerstva školstva SR, ktorý počítal s vyberaním poplatkov vo výške 3450 korún za jeden semester, však vládny kabinet v auguste odmietol. Nový návrh, ktorý sa týkal vyberania školného, sociálnych štipendií a študentských pôžičiek, predstavil Fronc s ministrom financií Ivanom Miklošom 18. novembra. Vládny kabinet ho schválil 10. februára.
ms mh
