Bratislava 29. mája (TASR) Slovenská spoločnosť sa žiaľ ani dodnes nezbavila určitých náznakov antisemitizmu a rasovej neznášanlivosti, ktoré sa vo vypuklej podobe objavujú z času na čas pováľaním náhrobkov v židovských cintorínoch, alebo fyzickým napadnutím ľudí s inou než bielou farbou pleti. Takéto prejavy xenofóbneho správania časti populácie možno spoznať nielen štúdiom archívnych materiálov, ale často aj v prejavoch a postojoch súčasníkov.
Myslí si to riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan pod dojmom diskusie o dokumentárnom filme venovanom pogromu na Židov v povojnových Topoľčanoch.
Dôvody na rezíduá nacionalistických, rasových a antisemitských stereotypov vidí v nedostatočnej schopnosti uvedomiť si prežívanie skreslených, a čo je horšie, aj úplne lživých pohľadov na rolu Židov v živote spoločnosti. Objavuje sa trend považovať všetkých, čo sa nesprávajú rovnako, nehovoria rovnakou rečou a odlišujú sa iným náboženstvom, za nepriateľov a škodcov, dodáva Mešťan.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry považuje za veľmi nebezpečnú tzv. plazivú antisemitskú a neoľudácku propagandu. Ide v nej podľa jeho mienky nielen o historické ospravedlnenie a rehabilitáciu klérofašizmu na Slovensku, ale zároveň aj o snahy svätorečenia prezidenta Jozefa Tisa. K týmto prejavom treba podľa Mešťana prirátať aj strach z prezradenia vlastných činov, napríklad pri arizácii židovského majetku, ktorý dnes mnohí nacionalisti pokladajú za legálne získaný bez ohľadu na utrpenie jeho pôvodných vlastníkov spôsobené holokaustom, vojnou i pogromami po nej. Cestu z bludného kruhu neznášanlivosti v mene viery alebo majetku vidí Mešťan v poznaní všetkých, často starostlivo zamykaných tajomstiev života spoločnosti a každého jej jednotlivca. Iba vtedy sa bude vedieť väčšina ľudí postaviť proti prejavom xenofóbie, rasovej či náboženskej neznášanlivosti, ktorá existuje v zjednocujúcej sa Európe vrátane Slovenska, a nikde na svete nemá miesto, dodal.
