Bratislava 30. mája (TASR) - Tretí deň jarného zasadania Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave diskutovali jeho členovia v politickom výbore a výbore pre civilnú dimenziu bezpečnosti.
O legitimite vojenského zásahu proti akejkoľvek krajine bez súhlasu BR OSN diskutovali členovia politického výboru. Podľa spravodajcu výboru Berta Koendersa musí nájsť NATO konsenzus v otázke legitimity použitia sily, ak chce efektívne čeliť bezpečnostným výzvam dneška. Ak intervenciu nezrealizuje medzinárodné spoločenstvo ako celok, jej účinky môžu byť kontraproduktívne, ako napríklad v Iraku. Vojenská intervencia by však mala prísť ako posledné riešenie vtedy, keď zlyhajú všetky politické a diplomatické pokusy, dodal Koenders.
Politický výbor prediskutoval aj príspevky EÚ a NATO k stabilite v juhovýchodnej Európe. Z bezpečnostného hľadiska sa význam stability oblasti Balkánu stal v polovici 90. rokov centrom pozornosti. Krvavé konflikty v tomto regióne vyústili do vôbec prvého zásahu mimo územia aliancie v Bosne a neskôr v Kosove. S nedávnym rozšírením NATO a EÚ sa stabilita a prosperita tohto regiónu stali ešte dôležitejšími, skonštatovali delegáti výboru.
V prípade, že na Slovensku nedôjde k dohľadnom čase k zabezpečeniu zlepšenia podmienok života rómskej menšiny, problémy Rómov sa môžu sa stať vážnym bezpečnostným a destabilizačným faktorom krajiny. Predseda Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien László Nagy to dnes uviedol na výbore pre civilnú dimenziu bezpečnosti. Podľa neho sa pri neriešení problému dajú rýchle očakávať podobné prejavy nespokojnosti či zúfalosti, k akým došlo koncom zimy na východnom Slovensku, vrátane rabovania obchodov. Slovensko potrebuje podľa Nagya v tomto smere spoluprácu aj s EÚ a ďalšími európskymi krajinami.
Poslanci výboru si vypočuli aj správu o situácii v Bielorusku od opozičného bieloruského politika Vincuka Viačorku. Podľa neho k demokratickému prechodu z diktatúry v Bielorusku na demokraciu prispeje aj dobre koordinovaná politika EÚ a NATO. Skonštatoval, že od nástupu Alexandra Lukašenka na post prezidenta pred desiatimi rokmi sa situácia v krajine zhoršila, ale nadchádzajúce októbrové voľby by mohli byť krokom k demokracii.
Prerokovali aj správu o stabilite v troch juhokaukazských republikách Azerbajdžane, Arménsku a Gruzínsku, kde sú stále prítomné ruské jednotky. Do diskusie sa zapojil aj ruský ultranacionalistický politik Vladimír Žirinovskij, podľa ktorého nebude v tomto regióne pokoj bez Ruska a Moskva, OBSE a EÚ by mali v tejto oblasti viac spolupracovať. Skoré stiahnutie ruských vojsk z týchto troch republík by podľa neho viedlo len k vojne.
Na uznanie nezávislosti Kosova dnes vyzýval poslanec kosovského parlamentu za Demokratický zväz Kosova (PDK) Alusha Gashi. "Väčšina občanov Kosova je odhodlaná veľmi intenzívne pracovať na budovaní demokratického, nezávislého a multietnického Kosova, ktoré si nájde svoje miesto v OSN," povedal dnes na výbore pre civilnú dimenziu bezpečnosti. Budúcnosť tejto juhosrbskej provincie spravovanej od júna 1999 OSN pritom Gashi vidí aj v členstve v Severoatlantickej aliancii. Líder kosovských Srbov a člen predsedníctva kosovského parlamentu Oliver Ivanovič výbor informoval o marcových protisrbských násilnostiach v Kosove. Ich cieľom bolo podľa neho úplné etnické vyčistenie provincie od srbského obyvateľstva. Podľa Ivanoviča, pokiaľ NATO nepodnikne energické opatrenia proti extrémistom, možno očakávať opätovné násilnosti.
Česká senátorka Jaroslava Moserová dnes navrhla, aby NATO okamžite ponúklo pomoc Haiti a Dominikánskej republike, ktoré postihli ničivé záplavy. V oblasti už pomáha americká aj francúzska armáda, to však podľa senátorky nestačí.
Aj tretí deň zasadnutia PZ NATO v Bratislave bol pokojný a polícia nezaznamenala vážnejšie incidenty. Demonštranti sa dnes po prvý raz počas zasadania PZ NATO dostali do blízkosti bratislavskej Reduty. Necelá desiatka aktivistov Združenia sociálnej sebaobrany oblečených v tmavých oblekoch sa stretla pred sochou Pavla Országha Hviezdoslava na Hviezdoslavovom námestí, kde si položením venca chceli uctiť obete "útočných vojen aliancie". Priebeh akcie polícia iba monitorovala, neskôr aktivistov aj legitimovala.
