Košice 17. novembra (TASR) - Pozitívne, aj keď so závažnými výhradami, hodnotí politický a ekonomický vývoj na Slovensku po 17. novembri 1989 tribún nežnej revolúcie, poslanec NR SR a predseda Liberálnodemokratickej únie (LDÚ) Ján Budaj.
Za "diagnózu" ponovembrového vývoja, z ktorej pramení dezilúzia časti verejnosti, považuje polovičatosť reforiem, nedostatočné vyrovnanie sa s minulosťou, vrátane autokratického vládnutia Vladimíra Mečiara, a uprednostňovanie straníckych záujmov, uviedol dnes na tlačovej besede v Košiciach.
"Postkomunizmus sa neskončil ani v roku 2001," konštatoval Budaj. Pokračovanie v politickej revolúcii si bude podľa neho vyžadovať ešte veľa odvahy a osobného nasadenia, kým sa Slovensko nezmení na krajinu, kde sú "pánmi občania. O tom bol totiž 17. november 1989," zdôraznil Budaj. Myslí si, že historickú šancu zmeniť tento stav nevyužila ani súčasná vládna koalícia svojou "neštandardnou polovičatou politikou ani samotný premiér Mikuláš Dzurinda".
Budaj spresnil, že efekty, ktoré mohli priniesť ekonomické a spoločenské reformy, sa stratili zlým hospodárením, straníckou privatizáciou a krachom bánk, pričom vznikol efekt "uťahovania opaskov".
Nedostatočné vyrovnanie sa s minulosťou ilustroval Budaj aj na prípade, "keď bývalý komunistický prokurátor Anton Rašla žaluje demokrata Vladimíra Palka". LDÚ bude podľa slov jej predsedu podporovať odtajnenie zväzkov Štátnej bezpečnosti a pôjde ešte ďalej - usilovať bude o obnovenie lustračného zákona. Pôvodný lustračný zákon z roku 1991 bol podľa Budaja falošný a mal účelové politické výnimky. Podľa jeho dikcie, ako pripomenul Budaj, mali odísť mimo politickú scénu viaceré osobnosti, medzi nimi aj vtedajší prezident ČSFR Václav Havel.
Uprednostňovanie straníckych záujmov sa podľa slov Budaja najnovšie plne obnažili "v účelových koalíciách" pred voľbami do vyšších územných celkov.
*se ir
