Za nových podpredsedov delegáti zvolili Hanu Blažíkovú, Ladislava Orosza a Borisa Sopiru. Ústredným tajomníkom sa stal opätovne Ján Richter.
Zjazd zvolil i 23-členný Republikový výbor ako najvyšší výkonný orgán strany. Delegáti schválili zmenu organizačného poriadku, ktorá umožní doterajšiemu predsedovi Jozefovi Migašovi ostať v najužšom vedení strany z titulu funkcie jedného z najvyšších ústavných predstaviteľov.
Na post predsedu SDĽ kandidovalo päť uchádzačov - okrem víťazného Koncoša ešte Milan Ftáčnik, Peter Weiss, Jozef Stank a Roman Šipoš. Migaš sa rozhodol nekandidovať a podporil Koncoša. Ten vyhral už po prvom kole volieb, keď mu svoj hlas odovzdalo 256 delegátov, predstavujúcich potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Weiss dostal 90 hlasov, Ftáčnik 36, Stank 22 a Šipoš 6.
Koncoš po svojom zvolení uviedol, že ostane aj v kresle ministra pôdohospodárstva. Stranícke povinnosti chce rozložiť na tri základné piliere - Republikový výbor, ministerský a poslanecký klub. Pre zvýšenie preferencií SDĽ do volieb chce Koncoš "vyjsť medzi ľudí", pretože priamy kontakt s voličmi považuje za mimoriadne dôležitý a cenný.
Zmeny, ktoré nastali vo vedení, sú impulzom pre zvýšenie dôveryhodnosti strany, uviedli delegáti zjazdu v prijatej rezolúcii. Konštatovali, že očakávania ľudí z revolučných udalostí v roku 1989 neboli naplnené a SDĽ je nespokojná s výsledkami transformácie spoločnosti. Považuje však za potrebné pokračovať v modernizácii Slovenska a presadzovať v rámci nej ľavicové prístupy.
Ďalší zjazd by sa mal uskutočniť v druhej polovici apríla budúceho roku a rozhodnúť o volebnom programe a kandidátskej listine strany do parlamentných volieb.
