BRATISLAVA 4. júna (SITA) - Návrhy na začatie disciplinárneho konania voči šiestim sudcom bratislavského krajského súdu z obchodného úseku podal minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede, sudkyni Beáte T. a Blažene H., ktorým dnes pozastavil výkon funkcie sudcu, navrhuje odňať sudcovský talár. Ďalším sudcom - Eugenovi P., Tatiane P., Tatiane H. a Elene K. navrhuje udeliť druhý najprísnejší trest, teda preložiť ich na súd nižšieho stupňa. Pri kontrole ministerstva spravodlivosti (MS), ktorá preverovala postup konkurzných sudcov a správcov v konkrétnych konkurzných veciach, sa zistilo, že títo sudcovia ustanovovali vo viacerých prípadoch správcov konkurznej podstaty mimo poradia. Beáta T. a Blažena H. navyše postupovali v konkurznom konaní tak, že to vzbudzuje pochybnosť o ich svedomitosti, nestrannosti a nezaujatosti. Lipšic zároveň podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa. Dnes ho doručili špeciálnemu prokurátorovi.
Lipšic je presvedčený, že na bratislavskom krajskom súde dochádzalo k fiktívnym a nezákonným konkurzom. Veriteľmi boli často veľké finančné skupiny, ktorým podľa Lipšica nešlo o zaplatenie pohľadávky, ale chceli, aby ich dlžník zbankrotoval a oni v konkurze získali jeho majetok. Dlžníkmi boli často zdravé firmy, ktoré chceli svoje dlžoby zaplatiť, avšak nemali ako.
Nezákonné konkurzy podľa ministra prebiehali modelovým spôsobom. Veriteľ predal časť pohľadávok účelovo vytvorenej spoločnosti, aby mohol súd vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Podmienkou konkurzu sú totiž minimálne dvaja veritelia. Tí potom dlžníka vyzvú, aby dlhy zaplatil, neuvedú však číslo účtu ani adresu sídla spoločnosti. Keďže dlžobu neuhradí, lebo nemá ako, podajú návrh na súd, ktorý konkurz vyhlási. Ak aj dlžník jednej spoločnosti zaplatí úhradu, do konkurzu pristúpia ďalšie účelové spoločnosti, ktoré si uplatňujú pohľadávky. Sudca však stále v pôvodnej veci nerozhodne. Vytvorí tým priestor pre účelové spoločnosti, tie podajú nový návrh na konkurz. Vec pridelia novému sudcovi, ale keďže prvé konanie nebolo právoplatne skončené, odovzdá nový návrh pôvodnému sudcovi. Sudca opäť vyhlási konkurz a ustanoví mimo poradia správcu konkurznej podstaty. Ten predá majetok dlžníka spriazneným spoločnostiam.
Podľa Lipšica je do budúcnosti potrebné zabezpečiť, aby sa správcovia vyberali transparentným spôsobom. Tí budú musieť preveriť dôveryhodnosť pohľadávky a prípadne "poprieť jej pravosť." Veriteľ by tak stratil v konkurze hlasovacie právo. "Horšie je, keď je veriteľ dohodnutý so správcom a v takom prípade má veriteľ plné práva a o to v týchto prípadoch išlo," skonštatoval Lipšic.